Klikáme na blogy a hľadáme povzbudenie navzájom ako to bolo u prvých kresťanov, ktorí sa povzbudzovali vo viere listami...
Kliknutím na blog otvárame myšlienky, ktoré nám niekto podáva alebo sa zdieľa. V mnohých nachádzame povzbudenie, ale sú aj také čo nás znechutia, čo šíria sváry a podnecujú nenávisť. Pýtam sa prečo? Ak sa pýtam autora, jednoducho odpíše, že nie sú určené pre mňa. Dobre.
Mám túto skúsenosť, ale pri tom mi nedá nemyslieť na to, že Boh nikoho nevylučuje zo svojej lásky, tak prečo niektorí pod rúškom šírenia...vlastne som sa ani nedozvedela čoho konktrétne, ale autor žije v presvedčení, že zrejme evanjeliovej zvesti... jednoducho niektorých vylúči a takpovediac "odpíše", zaškatuľkuje, že jemu a jemu podobným tu na stránke nebude na otázky odpovedať...
A prečo vlastne píšem? Pretože píšu iní a píšu to, čo prežívavajú, sú však aj takí, čo nedokážu iné, len si vylievať srdce kritikou a prepieraním chýb iných... Nie, v žiadnom prípade sa nechcem pridať k nim, naopak, chcem vás povzbudiť vo viere, v nádeji a láske, aby sme vytrvali aj napriek tomu, čo zažívame, s čím sa stretávame....či už s prijatím či neprijatím...odporom alebo láskou...záujmom či ignoranciou, pretože nie tento virtuálny svet je to podstatné, ale len a len svedectvo reálneho života o Božej láske, ktorá má prežiariť naše vzťahy... :-)