Každý, kto sa narodí, ak mu Boh dožičí, rastie a starne. Staroba je pre niekoho strašiak, cíti sa nepotrebný a na príťaž. Ale aj staroba má svoj zmysel a dá sa ju prežiť užitočne a radostne, i napriek rôznym ochoreniam. V jednom nemeckom časopise bola uverejnená táto modlitba:
Modlitba v starobe
Pane, vieš lepšie ako ja,
že zo dňa na deň starnem
a jedného dňa budem stará.
Zachráň ma od veľkej náruživosti
chcieť záležitosti druhých dať do poriadku.
Nauč ma rozmýšľať, ale nie mrhať čas zbytočným hútaním,
nauč ma byť nápomocná, ale nie diktátorská.
Pri mojej nazhromaždenej životnej múdrosti ľutujem,
že ju nemôžem dať ďalej, ale ty pochopíš, že si chcem niekoľko priateľov udržať.
Nauč ma mlčať o svojich chorobách a ťažkostiach.
Chuť opisovať ich aj zveličovať rastie z roka na rok,
ale zároveň prosím o trpezlivosť vypočuť si „katalóg“ chorôb iných.
Neodvažujem sa prosiť o lepšiu pamäť, len mi daj trochu viac skromnosti
a trochu menej istoty, keď sa moja pamäť nezhoduje s pamäťou iných.
Nauč ma úžasnej múdrosti, že sa môžem aj mýliť.
Udržuj ma podľa možnosti v čo najlepšej forme.
Viem, že nie som svätá,
viem, že starý uhundraný človek je korunným dielom diabla.
A Pane, nauč ma objaviť u druhých ľudí neočakávané talenty
a daruj mi schopnosť im to aj povedať.
Amen
