Humor v reholi
Mám rada vtipné príbehy, ešte radšej tie ktoré sú duchaplné. Už som písala, že každý je originál a každý má dôležitú úlohu vo svete. Kto podceňuje svoje schopnosti alebo ich nedokáže využívať, lebo si myslí, že ich nemá, možno nájde inšpiráciu v tomto krátkom príbehu.
Možno ste ho už počuli alebo čítali, ale opakovanie je matka múdrosti!
Vedľa kláštora dominikánov bol kláštor františkánov. Ich záhrady spolu susedili. Stalo sa, že spadlo jablko presne na hranicu. Dominikáni preň poslali toho najučenejšieho mnícha, františkáni toho najhlúpejšieho zo svojich radov. Obaja sa stretli pri jablku. Františkán vedel len po česky, dominikán zasa len po latinsky. Dohovárali sa teda rukami.
Dominikán zdvihol jeden prst, františkán ukázal dva prsty. Dominikán ukázal tri prsty, františkán odpovedal jedným prstom. Dominikán pokrčil ramenami a odišiel. Františkán zodvihol jablko a odišiel tiež.
Dominikán prišiel do kláštora a spolubratom vyrozprával celý priebeh sporu takto: „Argumentoval som, že je jeden Boh a zdvihol som jeden prst. Františkán zdvihol dva prsty, akože v Ježišovi sú dve prirodzenosti. Na to som mu oponoval, že Boh je v troch osobách, zdvihol som tri prsty. Františkán zdvihol jeden prst, že predsa je len jeden Boh. Na to som už nemal protiargument a vzdal som to.“
Františkán vyrozprával priebeh sporu takto: „Dominikán zdvihol jeden prst, ako že mi zlomí jednu končatinu. Nedal som sa zastrašiť, povedal som, že mu zlomím dve – zdvihol som dva prsty. On na to, že mi zlomí tri. Ani toho som sa nezľakol, zdvihol som jeden prst, akože mi ešte jeden zostane. Dominikán dostal strach a jablko mi nechal.“
Každý si vysvetľuje veci zo svojho uhľa pohľadu, ale i zámeru. Nechcem, aby sme boli bitkári a špekulanti. Je dôležité, aby naše slová, skutky, korešpondovali s Ježišovým učením.
Buďte teda opatrní ako hady a jednoduchí ako holubice.
(Mt 10,16)
