farnosť Udavské

Dvaja z Ježišových učeníkov išli vo Veľkonočnú nedeľu do osady Emauzy. Ako sa zhovárali a uvažovali, priblížil sa k nim Ježiš a išiel s nimi. Ich oči boli neschopné poznať ho.

Rozprávali o Kristovom umučení a zmŕtvychvstaní. Kristus im vykladal všetky časti Písma, ktoré sa naňho vzťahovali. Keď chcel ísť ďalej, oní naňho naliehali: „Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva ..." (Porov. Lk 24, 13-35.)

Kristus je aj medzi nami: spoznávajme ho v modlitbe, vo sviatostiach a najmä pri lámaní chleba.

 

KRISTUS MEDZI NAMI

SVIATOSTI

Čo konal Pán Ježiš za svojho života na zemi, to teraz koná ďalej vo sviatostiach svojej Cirkvi.Kristus je vo sviatostiach prítomný medzi nami a dáva nám v nich milosť potrebnú na spásu. Sviatosti sú duchovné pramene, z ktorých sa rodí, udržuje a zveľaďuje náš nadprirodzený život. Kristus Pán ustanovil sedem sviatosti; krst, birmovanie, Sviatosť oltárnu, pokánie (sviatosť zmierenia), pomazanie chorých, posvätenie kňazstva a manželstvo,

 

1. KRST

Sviatosť Božieho Synovstva

     Krst je sviatosť, v ktorej sa človek znovuzrodí, včlení sa do Ježiša Krista a jeho Cirkvi a stáva sa Božím dieťaťom.

Modlitba obetovania dieťaťa po krste

Bože, žehnaj naše dieťa, aby jeho život bol tebe na slávu, jemu na spásu, nám na radosť a svetu na osoh.

 

2. BIRMOVANIE

Sviatosť kresťanskej dospelosti

  Sviatosť birmovania veriacich dokonalejšie spája s Cirkvou a obohacuje ich zvláštnou silou Ducha Svätého, takže sú vo zvýšenej miere viazaní, ako ozajstní Kristovi svedkovia, šíriť a brániť vieru slovom i skutkom.

Sviatosť birmovania udeľuje biskup tak, že položí ruku na birmovanca, pomaže ho krizmou na čele a hovorí: Prijmi znak daru Ducha Svätého

Sedem darov Ducha Svätého

1. Dar múdrosti

2. Dar rozumu

3. Dar rady

4. Dar sily

5. Dar poznania

6.Dar nábožnosti

7. Dar bázne pred Pánom

 

3. EUCHARISTIA

Sviatosť lásky

Sviatosť oltárna – ovocie najsvätejšej obety – je najvzácnejší dar, aký nám Kristus dal. „Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom" (Jn 6, 56).

Sviatosť oltárnu máme spravidla prijímať vo sv. omši. Patrí to k úplnej účasti na svätej obete. Pravda, Kristus je prítomný vo Sviatosti oltárnej aj po omši, stále, kým trvajú posvätné spôsoby chleba (prípadne vína). A preto sa Sviatosť oltárna uschováva na osobitnom dôstojnom mieste vo svätostánku, a to z troch príčin:

1. aby sa sväté prijímanie mohlo zaniesť chorým, najmä ako pokrm na cestu do večnosti ťažko chorým,

2. aby mohli prijímať Kristovo telo aj tí, čo sa nemohli zúčastniť na sv. omši, a

3. aby sa veriaci mohli klaňať Kristovi vo Sviatosti oltárnej.

 

4. SVIATOSŤ ZMIERENIA

Sviatosť zmierenia, čiže sviatosť pokánia je vzácny veľkonočný dar od vzkrieseného Pána. Vo sviatosti pokánia sa stretávame s milosrdným a odpúšťajúcim Pánom.

  Ako často sa spovedať? Kto zhrešil ťažko, má sa čím skôr s ľútosťou obrátiť k Bohu a prijať sviatosť pokánia. Kto je v Božej milosti, môže nájsť v tejto sviatosti duchovné vedenie a milosť na duchovný vzrast. Mesačná spoveď – okolo prvého piatku – by mala byť normálnou vecou každého veriaceho, ktorý sa usiluje žiť v priateľstve s Bohom.

  Pred svätou spoveďou sa máme pripraviť modlitbou k Duchu Svätému, spytovaním svedomia, ľútosťou a opravdivým predsavzatím polepšiť sa. Takto pripravený sa kajúcne vyznáš kňazovi, ktorý ťa v Kristovom mene zmieri s Otcom.

 

 5. SVIATOSŤ POMAZANIA CHORÝCH

  V dňoch choroby potrebujeme Božiu pomoc. Preto Pán Ježiš ustanovil aj sviatosť chorých; v tejto sviatosti prichádza k chorému sám Spasiteľ, aby uzdravil chorého na duši a posilnil na tele a mnoho ráz aj telo uzdravil.

  Svätým pomazaním chorých a modlitbou kňazov celá Cirkev odporúča chorých trpiacemu a oslávenému Pánovi, aby im uľahčil a ich spasil, ba ich aj povzbudzuje, aby boli na osoh Božiemu ľudu tým, že sa dobrovoľne pridružia k utrpeniu Krista.

   Treba pripraviť stôl prikrytý obrusom, na ňom kríž, sviece a svätenú vodu. Pri obrade pomazania majú byť prítomní všetci domáci, prípadne aj priatelia, lebo sa budú spoločne modliť za chorého.

VIATIKUM

Pokrm na cestu do večnosti

Veriaci, posilnený telom a krvou Kristovou ako pokrmom na cestu, je pri odchode z tohto života vystrojený zálohom vzkriesenia podľa slov Pána: „Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň" (Jn 6, 54). V nebezpečenstve smrti všetkých veriacich viaže príkaz prijať Eucharistiu ako viatikum, čiže pokrm na cestu, aj keď už v ten deň boli na prijímaní. Aj prítomný pri chorom, ktorý prijíma viatikum, môže prijať Eucharistiu, aj keď už v ten deň bol (prípadne pri omši bude) na svätom prijímaní.

 

6. SVIATOSŤ POSVÄTENIA KŇAZSTVA

Na kňazov sa máme dívať ako na Kristových služobníkov a správcov Božích tajomstiev (1 Kor 4,1). Kňazstvo ustanovil sám Pán Ježiš. – Cirkev venuje Štvrtú veľkonočnú nedeľu (nedeľa Dobrého pastiera) modlitbám za kňazské povolania. Dobre je venovať tomuto úmyslu prvý štvrtok alebo prvú sobotu v mesiaci ( účasťou na omši, svätom prijímaní a nasledujúcimi modlitbami).

Modlitba za kňaza vo farnosti – za duchovného otca

  Pane Ježišu, ďakujeme ti, že máme medzi sebou kňaza, tvojho služobníka a správcu Božích tajomstiev. Prosíme ťa, daj mu vernosť a vytrvalosť v tejto svätej službe a nám daj živú vieru, aby sme v ňom videli tvojho posla. Urobil si ho naším vodcom a duchovným otcom: daj mu ducha múdrosti a rady, daj mu úprimnosť otcovskej lásky a nám dar úcty a oddanosti, aby sme s vierou počúvali jeho slova a s radosťou sa zhromažďovali okolo tvojho oltára, na ktorom on koná sväté tajomstvá. Daj nám i jemu trpezlivosť a vzájomné porozumenie. Daj mu zdravie a silu pre jeho zodpovednú službu. Naplň ho duchom horlivosti a svätosti, aby bol vždy naším dobrým pastierom a aby nás priviedol do neba. Amen

Modlitba za biskupa

Pane Ježišu Kriste, pastier a hlava svojej Cirkvi, stoj pri našom biskupovi M. a posilňuj ho silou svojho požehnania. Nech ťa medzi nami dôstojne zastupuje. Nech nám jeho horlivosť dodáva nadšenie. Nech nás vedie tvojím učením a posväcuje tvojimi sviatosťami, aby sme boli svätým ľudom a slúžili Bohu bez úhony v duchu a pravde. Posielaj mu svedomitých pomocníkov a radcov, aby sme sa všetci – zhromaždení okolo svojho biskupa, mohli raz radovať s tebou v nebi. Amen.

Modlitba za pápeža

Pane Ježišu, ty si určil nášho svätého Otca M., aby ťa ako tvoj námestník zastupoval v tvojej Cirkvi. Prosíme ťa, naplň ho svojou láskou, aby bol dobrým otcom a pastierom celej tvojej Cirkvi. Daj mu múdrosť a prezieravosť, pokoru a nádej, trpezlivosť a zdravie, aby podporovaný úprimnými  radcami, vernými biskupmi a kňazmi viedol tvoj ľud k spáse. Amen

 

7. SVIATOSŤ MANŽELSTVA

Vo  sviatosti manželstva Kristus Pán spája ženícha a nevestu v posvätnom nerozlučiteľnom zväzku a určitým spôsobom ich vysviaca za manželov a rodičov. Manželským životom a výchovou detí si pomáhajú vzájomne k svätosti. Ako Kristus a Cirkev sú nerozlučne spojení, tak aj manželstvo je nerozlučiteľné. A keďže kresťanská rodina je cirkev v malom, rodičia sú prvými svedkami i učiteľmi viery pre svoje deti.

  Podľa starodávneho zvyku kresťanskí manželia pri 25. Výročí prijatia manželstva dostávajú osobitné požehnanie (strieborná svadba) a podobne i pri 50. Výročí (zlatá svadba).  Patrí sa, aby jubilujúci manželia pristúpili pri týchto výročiach spolu so svojimi deťmi a vnukmi k svätému prijímaniu v omši, v ktorej je obrad na toto výročie. (Na toto výročie prijímať môžu pod obidvoma spôsobmi spolu so svojimi rodinami.)

(Prevzaté z modlitebnej knihy „Pane, zostaň s nami")

List Svätého Otca Františka, ktorým sa udeľujú odpustky pri príležitosti mimoriadneho Svätého roku milosrdenstva

Blízkosť mimoriadneho Svätého roku milosrdenstva mi dovoľuje, aby som sa zameral na pár bodov, ktoré sa mi zdajú dôležité, lebo umožnia, aby sa slávenie svätého roku pre všetkých veriacich stalo opravdivým momentom stretnutia s Božím milosrdenstvom. Mojou túžbou je, aby bolo jubileum živým zakúsením Otcovej blízkosti, bezprostredným, priam rukolapným dotykom s jeho nežnosťou, ktorý upevní vieru každého veliaceho a urobí jeho svedectvo účinnejším.

Moje myšlienky smerujú v prvom rade k všetkým veriacim, ktorí budú prežívať milosť svätého roku či už v jednotlivých diecézach alebo ako pútnici v Ríme. Želám si, aby sa odpustky svätého roku pre každého stali skutočným zážitkom Božieho milosrdenstva, ktoré všetkým vychádza v ústrety s tvárou Otca, ktorý prijíma a odpúšťa, a úplne zabúda na spáchaný hriech. Aby veriaci mohli zažiť a dosiahnuť odpustky musia na znak hlbokej túžby po opravdivom obrátení uskutočniť krátku púť k svätej bráne, ktorá bude otvorená na každej katedrále alebo na kostole. ktorý určí diecézny biskup, a tiež na štyroch pápežských bazilikách v Ríme. Taktiež stanovujem, že bude možné získať odpustky vo svätyniach, kde bude otvorená brána milosrdenstva, a v kostoloch tradične považovaných za milostivé. Je dôležité, aby bol moment získania odpustkov spojený predovšetkým so sviatosťou zmierenia a so slávením Eucharistie, zahrnujúcim reflexiu nad milosrdenstvom. Bude nutné, aby boli tieto slávené sviatosti spojené s vyznaním viery a s modlitbou za mňa a za úmysly, ktoré nosím v srdci na dobro Cirkvi a celého sveta.

Okrem toho myslím aj na tých, čo z rozličných dôvodov nemôžu prísť k svätej bráne - predovšetkým na chorých, starých a opustených, ktorí často nie sú schopní vyjsť z domova. Pre nich bude veľkou pomocou, ak budú prežívať chorobu a utrpenie ako zakúšanie blízkosti Pána, ktorý v tajomstve svojho utrpenia, svojej smrti a zmŕtvychvstania ukázal kráľovskú cestu, ako dať bolesti a osamelosti zmysel. Ich cestou, ako získať odpustky svätého roku, bude prežívanie tohto okamihu skúšky s vierou a s radostnou nádejou, prijímajúc Eucharistiu alebo zúčastňujúc sa na svätej omši a spoločnej modlitbe aj prostredníctvom rôznych komunikačných prostriedkov.

Moje myšlienky sa uberajú aj k väzňom, ktorých sloboda je obmedzená. Svätý rok vždy bol príležitosťou na rozsiahlu amnestiu určenú tým, ktorí si síce zaslúžili trest, no uvedomili si spáchanú neprávosť a úprimne si želajú znova sa začleniť do spoločnosti a priniesť do nej svoj poctivý vklad. Títo všetci môžu konkrétne dosiahnuť milosrdenstvo Otca, ktorý chce byť blízko tých, čo najviac potrebujú jeho odpustenie. Môžu získať odpustky vo väzenských kaplnkách a tiež zakaždým, keď prejdú bránu svojej cely a obrátia sa myšlienkou a modlitbou na Boha Otca. Toto gesto môže pre nich znamenať prechod svätou bránou, pretože Božie milosrdenstvo, ktoré dokáže premieňať srdcia, dokáže premeniť aj mreže na skúsenosť slobody.

Želal som si, aby Cirkev v tomto milostivom čase znovu objavila bohatstvo obsiahnuté v dielach telesného i duchovného milosrdenstva. Skúsenosť milosrdenstva sa totiž stáva viditeľnou skrze svedectvo konkrétnych znamení. ako nás to učil sám Ježiš. Zakaždým, keď veriaci sám vykoná jeden alebo viac takýchto skutkov, určite dosiahne odpustky svätého roku. Z toho plynie povinnosť žiť z milosrdenstva, ak chceme dosiahnuť úplné a všetko zahŕňajúce odpustky z moci Otcovej lásky, ktorá nikoho nevylučuje. Ide tu predovšetkým o úplné odpustky svätého roku, ktoré sú ovocím samotnej tejto udalosti, slávenej a prežívanej s vierou, nádejou a láskou.

A konečne odpustky svätého roku môžu dosiahnuť aj tí, ktorí zomreli. S nimi sme spojení cez svedectvo viery a lásky, ktoré nám zanechali Tak, ako si ich pripomíname pri slávení Eucharistie, takisto sa môžeme za nich modliť vo veľkom tajomstve spoločenstva svätých, aby ich milosrdná Otcova tvár oslobodila od každej stopy viny a aby ich pritiahla k sebe do blaženosti bez konca.

Jedným z vážnych problémov našej doby je zaiste zmenený postoj k životu. Veľmi je rozšírená mentalita. z ktorej sa vytratila náležitá osobná i spoločenská citlivosť voči prijatiu nového života. Tragédi u potratu niektorí prežívajú Jen povrchne, akoby si neuvedomoval i obrovské zlo, ktoré takýto skutok v sebe nesie. Iní však, naopak, prežívajú tento momentako porážku, hoci si myslia, že nemajú inú  cestu. Zvlášť myslím na všetky ženy, ktoré podstúpili potrat. Dobre viem, pod akým tlakom urobili toto rozhodnutie. Viem, že ide o životnú i morálnu tragédiu. Stretol som toľké ženy, ktoré nosili v srdci jazvu po tomto prekonanom a bolestnom rozhodnutí. To, čo sa stalo, je hlboko nesprávne; je možné nestratiť nádej, avšak len vtedy, ak to v celej pravde pochopíme. Božie odpustenie nie je možné odoprieť nikomu, kto ľutuje, najmä ak s úprimným srdcom pristúpi k sviatostnej spovedi, aby dosiahol zmierenie s Otcom. Aj z tohto dôvodu som sa rozhodol udeliť všetkým kňazom - bez ohradu na akékoľvek iné odlišné nariadenie - počas svätého roka
fakultu: dať rozhrešenie od hriechu potratu všetkým, ktorí sa ho dopustili, a s kajúcim srdcom prosia o odpustenie. Kňazi nech sa pripravia na túto veľkú úlohu, aby vedeli prípojiť slová úprimného prijatia spolu s myšlienkami, ktoré pomôžu kajúcnikom pochopiť spáchaný hriech. Rovnako im majú ukázať cestu skutočného obrátenia, aby dokázali pochopiť ozajstné a veľkodušné odpustenie Otca, ktorý svojou prítomnosťou všetko obnovuje.

Posledné zamyslenie venujem veriacim, ktorí z rozličných dôvodov navštevujú kostoly spravované kňazmi z Bratstva sv. P:ia X. V tomto Svätom roku milosrdenstva nechcem nikoho vylúčiť. Z rozličných strán mi spolubratia biskupi referovali o správnej viere a sviatostnej praxi týchto veriacich, ktorá je však spojená s nevýhodou, že žijú v pastoračne ťažkej situácii. Dúfam, že v blízkej budúcnosti sa nájdu riešenia ako nadobudnúť plné spoločenstvo s kňazmi a predstaveným! tohto bratstva. Dovtedy, vedený potrebou postarať sa o dobro týchto veriacich, zo svojho vlastného rozhodnutia ustanovujem, že tí, ktorí počas Svätého roku milosrdenstva pristúpia k sviatosti zmierenia u kňazov Bratstva sv. Pia X., prijmú rozhrešenie od svojich hriechov platne a dovolene.

Dúfajúc v príhovor Matky milosrdenstva, zverujem prípravu tohto mimoriadneho svätého roku do jej ochrany.