Článok
11. október 2014 bol významným dňom v živote farského spoločenstva v Udavskom. 
Pán biskup Stanislav Stolárik konsekroval (posvätil) kostol a kamenný oltár.
Tento dátum sa stal pre farský kostol v Udavskom a pre farské spločenstvo tak dôležitým, že sa bude sláviť každý rok ako slávnosť (čo do veľkosti slávnosti je to viac ako odpust). Nič z toho by nebolo možné bez vašich modlitieb, bez vašich milodarov a veľakrát i bez vašej nezištnej pomoci, Pán Boh zaplať a odmeň každú vašu obetu.
Článok
Prečo potrebujeme nový oltár?
Jedným z významných medzníkov putovania Cirkvi bol rok 1962, kedy sa začalo zasadanie II. vatikánskeho koncilu. Na tomto zhromaždení sa mimo iné uskutočnila aj reforma liturgie. Najviditeľnejšia zmena pre laikov spočívala v tom, že kňaz už nebol otočený k ľudu chrbtom(a teda tvárou k Bohu).
V tomto starom (tridentskom) ríte premieňal kňaz Telo a Krv Krista na oltári, kde sa nachádzal aj svätostánok.
Po skončení II. vatikánskeho koncilu sa jeho úloha mení. Už nevystupuje na čele ľudu obráteného k Bohu, ale stáva sa prostredníkom. V pokoncilovej liturgii sa zdôrazňuje Kristovo spoločenstvo a radosť z jeho vzkriesenia. Po novom teda kňaz slúži nekrvavú obetu tvárou k ľudu. Automaticky preto musel v chrámoch pribudnúť nový oltár, resp. obetný stôl. Táto "reforma" liturgického priestoru sa väčšinou obmedzila iba na účelové riešenia, tzv. z núdze cnosť. Nebral sa ohľad na to, aby úprava liturgického priestoru bola chápaná komplexne.
Preto v mnohých kostoloch vznikli "provizórne riešenia" tzv. obetných stolov a definitívne riešenie sa odsunulo do blízkej či vzdialenej budúcnosti.
Je potrebné si uvedomiť, že oltár je miestom omšovej obete, kde cirkev sprítomňuje jedinú obeť na kríži. Oltár nám však tiež pripomína aj mensu (stôl, lat.), ktorú Otec pripravil pre svoje deti v spoločnom dome. Taktiež je aj symbolickou mensou, za ktorou Kristus zasadol so svojimi učeníkmi pri Poslednej večeri. Práve tieto myšlienky o eucharistickom stole sa stávajú podnetom k hlbšiemu preniknutiu do tajomstva eucharistie, ako aj pochopeniu významu oltára.
Pretože práve oltár ako stred liturgického priestoru je miestom, kam má smerovať pozornosť celého zhromaždeného spoločenstva, teologicky ucelený pohľad na omšovú liturgiu vyžaduje vhodné a vecne trvalé stvárnenie oltára. Oltár je riadiacim prvkom celého priestoru i všetkých aktivít, ktoré sú na ňom uskutočňované.
Z tohto symbolického hľadiska je oltár pevným a nemenným miestom v celom liturgickom priestore, ktorému dáva jeho vlastnú identitu. Aby bol takýto oltár pevný, je treba, aby bol spojený s podlahou a aby nemohol byť odstránený. V kostole (najmä vo farskom) má byť
oltár pevný a zasvätený, prevažne kamenný ako symbol Ježiša Krista, Živého Kameňa (l Pt, 2,4).
Prečo je potrebná výmena oltára? Treba si v prvom rade uvedomiť, ako bolo aj vyššie spomenuté, že oltár je centrom diania bohoslužby a preto jeho stav má odpovedať tomu, na čo slúži. Po druhé, od záverov Il. vatikánskeho koncilu uplynulo už vyše 50 rokov, a preto je najvyšší čas sláviť liturgiu primeraným spôsobom so všetkými náležitosťami.
Nový oltár, liturgicky i umelecky správny, veriacich privedie k hlbšiemu a aktívnejšiemu prežívaniu liturgie, a tak postupne aj k obrode náboženského života.
Prevzaté z FARSKÝ LIST farnosti Najsvätejšej Trojice v Udavskom, Ročník II. - 30/2014 - 27. júl 2014
