Svätý Rochus, pútnik /16. 8. 2019/ * 1295, Motpellier, Francúzsko † 16. august 1327, Montpellier, Francúzsko

Svätý Rochus, pútnik Sv. Rochus síce nepatrí ku klasickým 14 pomocníkom v núdzi, ale v mnohých oblastiach sa k nim počíta, pretože bol pred stáročiami jedným z najobľúbenejších ochrancov proti moru. Hoci úplné a bezpečné údaje o živote sv. Rochusa chýbajú a hoci nemal nikdy v Cirkvi úrad, patrí dodnes k najobľúbenejším a veľmi uctievaným postavám katolíckej cirkvi. Narodil sa okolo roku 1295 v Montpellier (južné Francúzsko). Potom, čo veľmi skoro stratil otca i matku, ktorí boli veľmi zbožní, rozdal všetko svoje bohatstvo medzi chudobné mestá a šiel svetom ako nemajetný pútnik. Prvá cesta viedla Rochusa do Ríma. Cestou prejavil mladý muž svoj dar zázračného uzdravovania: vyliečil znamením kríža mnohých chorých morom. Aj v Ríme týmto spôsobom zachránil od smrti veľa chorých. Na spiatočnej ceste do vlasti v Piacenze sám ochorel a nakazil sa morom. O ďalších udalostiach jeho života hovorí legenda: Rochus zoslabnutý a blízky smrti, sa uložil v chatrči pred mestom, aby zomrel. Tu sa mu náhle zjavil anjel a dodával mu odvahy. Pes prinášal smrteľne chorému denne čerstvý chlieb. Rochus sa nakoniec uzdravil a mohol pokračovať vo svojej ceste domov. V jeho domovskom Montpellier ho však už nikto nepoznal; považovali ho za špióna a hodili ho do žalára. Pokorný, aký vždy bol, znášal Rochus všetko utrpenie, ktoré mu bolo spôsobené, a zamlčal svoj pravý pôvod. Po piatich rokoch ho vyslobodila z trýznivého väzenia smrť, 16. augusta 1327. Legenda hovorí, že Rochusa spoznali na smrteľnej posteli podľa materského znamienka. Zomiera vo veku 32 rokov. Jeho pozostatky sú údajne od r.1485 v kostole San Rocco v Benátkach, ich časť je aj v chráme sv. Víta v Prahe. Pápež Urban VIII. potvrdil jeho zaradenie medzi svätých a stanovil jeho pamiatku na 16. augusta. Pápežom Jánom Pavlom II. bol vyhlásený aj za patróna automobilistov. Úcta k sv. Rochusovi sa rozšírila hlavne v 15. storočí, keď sa jeho pozostatky dostali do Benátok. Predovšetkým pozdĺž benátskych obchodných ciest a morových epidémií dosiahol Rochus veľkej úcty. Vo francúzsko-španielskej pohraničnej oblasti sa čiastočne pestuje dodnes zvyk dávať na domy písmená VSR: „Vive Saint Roche“ (nech žije svätý Rochus). Púte k sv. Rochusovi: Konajú sa na mnohých miestach v Európe, najslávnejšia je v Nemecku na Rochusovej hore v Bingen (z r. 1666) V r.1754 tu bolo založené Rochusove bratstvo. V r.1795 bola kaplnka sv. Rocha zničená francúzskymi vojskami, chrám bol obnovený roku 1814, po epidémii týfusu. Pri posviacke tejto kaplnky bol aj J.W. Goethe, ktorý opísal slávnosť v správe „Z cesty k Rýnu, Mohanu a Neckaru v r. 1814 a 1815.“ Sv. Rochusa spoznáte na obrazoch podľa atribútov: fúzatý pútnik s klobúkom, pri sebe máva palicu, tašku, fľašu, krabicu, meč alebo psa. Na mnohých obrazoch ukazuje Rochus morový vred na svojej nohe. Sv. Rochus je vzývaný ako patrón zajatcov, chorých a nemocníc, lekárov, lekárnikov, chirurgov, sedliakov, obchodníkov s umeleckými predmetmi, záhradníkov, stolárov a tiež ako ochranca proti moru, proti nákazám, proti cholere, besnote, chorobám nôh a kolien, proti nešťastiu. Zdroj:www.životopisysvatych.sk