MÁRIA, JEŽIŠOVA I NAŠA MATKA

Mariánska akadémia

 

Podolínec – 16. September 2007

1. Úvodná pieseň: Velebí moja duša Pána

 

Úvodné slovo:

M1: Drahí mariánski ctitelia, milé Máriine deti!

Dovoľte, aby sme vás privítali na dnešnej mariánskej akadémii, ktorá má názov Mária, Ježišova i naša Matka. Želáme si, aby sme vám touto akadémiou k jej úcte spríjemnili nedeľné popoludnie a hlavne vzbudili v srdciach nás všetkých hlbokú úctu a lásku k našej nebeskej Matke, k sedembolestnej Panne Márii, patrónke nášho národa. Nech sú tieto chvíle našou vďakou, našou modlitbou, naším chválospevom Bohu za najkrajší dar, dar Božej Matky.

 

M2: Mária Panna bolestná, patrónka nášho Slovenska,

       Ty poznáš všetky úzkosti, buď s nami v žiali, v radosti.

 

       Ty nesieš všetkým útechu a chrániš verných od hriechu;

       voláme k tebe v každý čas: u Syna svojho pros za nás.

 

M1: S dôverou k tebe ideme, k srdcu sa tvojmu vinieme;

       drž si nás, Matka láskavá, zahynúť nedaj v záplavách.

 

      Buď nám vždy mocnou ochranou pred zlobou hriechu, bludných snov,

      Ty, čo si stála v ohni rán pod krížom, keď Pán umieral.

 

M2: Vieru nám chráň vždy v istote, pomáhaj mladým v čistote,

       v Kristovi, aby žiarila mlaď naša verná, premilá.

 

      Si Matka Cirkvi preslávna, pozri, jak túžia kresťania

      jednotu Cirkvi obnoviť: spoj všetko v jedno v Kristovi.

 

     Ježišu, Synu vznešenej Márie Panny bolestnej,

     buď sláva Tebe, Otcovi aj Duchu Tešiteľovi. Amen.

 

2. pieseň: Znej pieseň

3. pieseň: Ave Mária (kánon)

 

Mária, Ježišova matka

M2: Mnoho krásnych vecí dal Boh ľudstvu. Koľko krásy je všade, kam sa ľudské oko pozrie: obklopuje nás krásna príroda s rozmanitými rastlinami a zvieratami, počúvame krásnu hudbu, obdivujeme umelecké diela. Rozochvievame sa pri pohľade na krásne maličké novonarodené dieťa. Avšak jeden dar, ktorý Boh dal ľudstvu je výnimočne krásny a vzácny. Je to dar najčistejšej Panny Márie, Matky Božieho Syna.

 

M1: Čo je matka pre človeka, to všetci veľmi dobre vieme. Nikto z ľudí neprišiel na svet bez matky, hoci nie všetci vedia, čo je to mať dobrú mamu. Zážitok materinskej lásky, dobrej, obetavej, odpúšťajúcej matky patrí medzi najkrajšie zážitky človeka z detstva, ktorých spomienka nevybledne ani v starobe. Nežná, hladkajúca ruka matky – to je symbol lásky, dobroty, obetavosti, nežnosti.

 

M2: Mária, Matka je krásny a vzácny Boží dar. Mária, ako matka Božieho Syna, svojmu Synovi dala všetko, čo dávajú dobré matky svojim synom. Zahŕňala ho starostlivosťou, láskou, dobrotou, nežnosťou... Mária vychovávala svojho Syna a učila ho modliť sa!

 

M1: Toto je vari najvznešenejšia úloha matiek – naučiť svoje deti modliť sa! Naučiť ich používať tento veľký prostriedok na spoznávanie, prijímanie a spĺňanie Božej vôle. Toto bola aj najvznešenejšia úloha Márie ako Matky vo vzťahu k Synovi: učiť ho spoznávať, prijímať a spĺňať Božiu vôľu.

 

4. pieseň: Nad slnko jasnejšia

 

Mária, naša Matka

M1: Vypočujme si spomienky bývalého presbyteriána, dnes katolíckeho kňaza na svoju matku:

R: Našiel som síce Boha, no mal som len pätnásť a až príliš som si myslel, že musím byť frajer. Len pár mesiacov predtým som zanechal niekoľko rokov mladíckych výtržností a prijal som Ježiša ako svojho osobného Pána a Spasiteľa. Rodičia, ktorí neboli ktovieakí zbožní presbyteriáni, si všimli, ako som sa zmenil, a úprimne to schvaľovali. Ak ma od polepšovne zachráni náboženstvo, nuž prečo nie.

            Túžba po novej viere ma nepretržite spaľovala. Avšak jedného jarného rána som si uvedomil, že ma spaľuje aj čosi iné. Mal som žalúdočnú virózu so všetkými nepríjemnými prejavmi. Vysvetlil som svoju nemilú situáciu triednej učiteľke, ktorá ma poslala ku školskej lekárke. Tá mi zmerala teplotu a kázala mi, aby som si ľahol. A hneď zavolal mojej mame...

Okamžite sa mi uľavilo a zadriemal som.

            Prebudil som sa na zvuk, ktorý ma prenikol ako ostrý mráz. Bol to hlas mojej mamy. Z každého jej slova boli cítiť materinské obavy.

            „Ach," vzdychla, keď ma zazrela ležať, a vtedy mi svitlo. Mama ma prišla vziať domov. Čo ak moji kamaráti uvidia, ako ma vedie zo školy? Čo ak sa pokúsi objať ma? Veď všetci sa mi vysmejú...

            Hrozila mi potupa. Už som počul, ako si robia posmešky: Videl si, ako mu mamička utierala čielko?

            Sadol som si a hľadel plný obáv v ústrety žene, ktorá ku mne kráčala s najkrajnejšou ľútosťou. Práve táto ľútosť sa mi nanajvýš protivila. V súcite každej matky sa skrýva túžba mať svoje „malé" dieťa. Práve táto malosť a bezmocnosť rozhodne nemajú s frajerom nič spoločné.

            „Mami," zašepkal som skôr, než stihla niečo povedať. „Mohla by si ísť predo mnou? Nechcem, aby moji kamaráti videli, že ma vedieť domov."

            Nepovedala nič. Otočila sa a vyšla z ambulancie, zo školy, išla priamo k autu. Odtiaľ ma s materinskou láskou zaviezla domov, opýtala sa ma, ako mi je, a postarala sa o to, aby som si šiel v pokoji ľahnúť.

            Bol som si istý, že síce len o chlp, ale moja povesť frajera neutrpela. Usínal som takmer v dokonalej pohode, hoci kdesi hlboko vnútri ma čosi veľmi znepokojovalo.

            Ešte v tú noc som o celej udalosti znova premýšľal. Prišiel za mnou otec. Spýtal sa ma, ako sa mám. Povedal som mu, že dobre. Potom sa na mňa vážne pozrel a prehovoril: „Synu, tvoje náboženstvo veľa neznamená, ak o ňom len hovoríš. Mal by si sa zamyslieť nad tým, ako sa správaš k iným." A potom zaklincoval: „Nikdy sa nehanbi za to, že ideš s mamou."

            K tomu nebolo potrebné nič dodať. Vedel som, že otec má pravdu, a hanbil som sa, že som sa hanbil za mamu.

 

M2: Svätý otec Ján Pavol II. stratil matku ako malý chlapec. Je takmer isté, že tá jeho dobrá, pozemská matka, keď cítila, že si ju Boh povoláva, oddala svoje maloleté dieťa Panne Márii. Nevieme presne, kam až siaha zrod hesla „Totus tuus, Maria" – „Celý tvoj, Mária". Je však isté, že pre neho to nebolo len akési heslo, ale bolo to vyjadrenie veľkej  túžby po Božej Matke a hlbokej odovzdanosti sa do jej rúk.

 

M1: Mária je Matkou celého ľudstva, je Matkou každého z nás. Kristus nám ju dáva za Matku v tej najdôležitejšej chvíli; práve vtedy, keď „prišla jeho hodina". Z kríža, z tejto smrteľnej postele vyslovuje Kristus svoj testament, keď hovorí učeníkovi: „Hľa, tvoja matka" a matke: „Hľa, tvoj syn."

 

5. pieseň: Ave Maria (pomalá)

6. pieseň: Ó, Matka Pána

7. pieseň: Ave Maria (rýchla)

 

Mária, Matka bolestná

M2: Mária je aj Matka bolestná. Tak jej to predpovedal staručký Simeon, keď vstúpila do chrámu s malým Ježišom v náručí: „A tvoju vlastnú dušu prenikne meč." A skutočne celý jej život je poznačený bolesťou: od jasieľ až po kríž. Mária pozná bolesť, ona vie, čo je to bolesť, preto chápe utrpenie.

 

M1: Slováci sú tiež národom skúšaným, národom trpiacim. Veď preto je Sedembolestná patrónkou nášho národa.

            Ty sedembolestná Mať, máš jediného Syna, čo umiera Ti v lone.

            Však nový syn sa hlási a ruky k Tebe spína.

            Toť dobrotivá matka, my dietky neboriatka,

            my prosíme Ťa v plači: „Stoj verne pri Slovači!"

 

8. pieseň: Ó, Mária bolestivá

9. pieseň: Mária, Matka bolestná

 

Záver: Modlitba Jána Pavla II. k Márii

M1: Ó, požehnaná Panna, Matka Božia, Matka Krista, Matka Cirkvi, hľaď na nás milosrdne v tento čas! Virgo fidelis, Panna verná, oroduj za nás! Uč nás veriť, ako veríš Ty! Urob našu vieru v Boha, v Krista, v Cirkev vždy priezračnú, vyrovnanú, odvážnu, silnú a veľkú.

 

M2: Mater amabilis, Matka hodná lásky! Mater pulchrae dilectionis, Matka čistej lásky, oroduj za nás! Uč nás milovať Boha a našich bratov, ako ich Ty miluješ: daj, aby naša láska k druhým bola vždy trpezlivá, láskavá, úctivá.

 

M1: Causa nostrae laetitiae, Príčina našej radosti, oroduj za nás. Uč nás porozumieť paradoxu kresťanskej radosti, ktorá vyrastá a prekvitá z trápenia, sebazaprenia, a v spojení s Tvojím ukrižovaným Synom nech je naša radosť ozajstná a úplná, aby sme ju dokázali odovzdať všetkým! Amen.

 

10. pieseň: Ave Maria (Bach)

11. pieseň: Chváľ duša moja Pána

 

Autor textu: kaplán Mgr. Marián Sivoň