Pozrime sa na úvod na rozprávanie o zázračnom rozmnožení chleba. Odporúčam prečítať 6. kapitolu Jánovho evanjelia – vhodné aj na rozhovor s tými, ktorí neveria v skutočnú prítomnosť Krista v Eucharistii. (Jn 6, 1-65) Ježiš zázračne rozmnoží 5 chlebov a nasýti sa nimi 5000 mužov. Ježiš ukazuje, že má moc urobiť takýto viditeľný zázrak. Ale jeho cieľom nie je v prvom rade nasýtiť telo – preto potom trochu kritizuje svojich nasledovníkov, ktorí ho nasledujú len preto, že sa zadarmo najedli – a snaží sa upriamiť ich pozornosť teraz na iný chlieb. Chlieb, ktorý im on dá – to bude jeho telo. Ale toto už veľmi počúvať nechceli. Aj keď je to veľmi paradoxné, lebo očakávanie nového pokrmu, ktorý mal Mesiáš priniesť, bolo v izraelskom národe. Tu sa stále vraciame k vzťahu medzi Mojžišom a Ježišom. Tak ako im dal Mojžiš chlieb – mannu z neba – tak aj ten nový Mesiáš, ktorý má prísť, by mal dať nejaký chlieb – mannu z neba. Preto Ježiš hovorí – Nie Mojžiš Vám dal chlieb z neba, ale môj Otec vám dáva pravý chlieb z neba. ... A chlieb, ktorý ja dám je moje telo... Boží chlieb je ten, ktorý zostúpil z neba a dáva svetu život. ... Ja som chlieb života. ... Tu vidíme veľmi jasne prepojenie chleba a Kristovho Tela. Teda pokrm, ktorý prináša Ježiš je on sám v chlebe a tento pokrm je skutočným pokrmom, ktorý sme dostali z neba.
Tento chlieb je skutočným Božím darom ľudstvu, ktorým Boh sýti svoj ľud - človek si ho nemôže nijako zaslúžiť a ani nemohol – dostali sme ho ako dar. A tento pokrm si nevieme zabezpečiť samy – musíme sa nechať obdarovať.
A aby sme ešte viac vnikli do hĺbky symbolu chleba – zamyslime sa nad týmto citátom:
„Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie ostane samo, ale ak odumrie prinesie veľkú rodu.“ Vo výrobku, ktorý nazývame chlieb je obsiahnuté vlastne aj tajomstvo umučenia – pšeničné zrno musí v zemi „zomrieť“ a z jeho zániku vznikne klas. Či tu nevidíme symboliku smrti a zmŕtvychvstania?
Eucharistia je teda pre nás stále jedinečnou možnosťou, ako sa stretnúť s tým živým chlebom – Kristom. To jedinečné stretnutie človeka s Bohom. Kiežby sme si to naozaj čo najviac uvedomovali do hĺbky.