Pri druhom pokušení sa diabol ukazuje ako znalca Sv. Písma – berie Ježiša na vrchol chrámu a hovorí mu, aby skočil dole a cituje žalm 91,11: „Lebo svojim anjelom dá príkaz o tebe, aby ťa strážili na všetkých tvojich cestách. Na rukách ťa budú nosiť, aby si si neuderil nohu o kameň.“
Ježišova odpoveď z Božieho Slova však je: „Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha.“ (Dt 6,16) V knihe Deuteronómium je to narážka na udalosť, keď hrozilo, že Izrael na púšti zahynie od smädu. Dochádza k vzbure proti Bohu. Táto vzbura je opísaná vo Svätom Písme takto: „Pokúšali Pána, keď vraveli: Je teda Pán medzi nami, alebo nie?“ (Ex 17,7) Ide teda o to, že Boh sa musí akoby podrobiť skúške. Je „odskúšaný“ ako sa skúša tovar. Musí sa podrobiť podmienkam, ktoré si ľudia stanovili, aby nadobudli istotu, že s nimi je. Ak teda teraz neukáže ochranu, ktorú prisľúbil v citovanom žalme 91, potom asi nie je Bohom (ktorý všetko môže), veď je to jeho vlastné slovo – a tým ho teda ešte dokonca chceme usvedčiť z klamstva, ak svoje slovo nedodrží.
Skutočný zmysel žalmu 91 (nie ten prekrútený v diablových ústach) však je – kto nasleduje Božiu vôľu, vie, že pri všetkých hrôzach s ktorými sa v živote stretne, nikdy nestratí Božiu pomoc. /Ale nemôžeme si Boha testovať podľa svojich chúťok./ Sú to naozaj úplne rozdielne postoje – na jednej strane dôvera v Boha, že nám pomáha a opovážlivé vyzývanie Boha, aby sa prejavil.
Pri treťom pokušení diabol Ježišovi ponúka vládu nad svetom. Vedie ho na vysoký vrch, ukazuje mu všetky kráľovstvá a len chce, aby sa mu poklonil. /Paralelu s touto udalosťou môžeme vidieť vtedy, keď už zmŕtvychvstalý Kristus zhromažďuje svojich tiež „na vrchu“ (Mt 28,16) a vtedy im hovorí: „Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi.“ Diabol mu vlastne ponúka moc, ktorá mu tak či tak patrí. (A tiež ide o správne pochopenie toho o akú moc a vládu Ježišovi ide. To uvidíme ďalej.)
Toto pokušenie vládnuť bolo a je aj v Cirkvi napr. počas dejín - kresťanské cisárstvo a iné, politická a vojenská moc, ktorá mala pomôcť postaviť sa na nohy tej bezmocnej viere. No viere vždy hrozilo, že sa takto udusí a stratí slobodu. /Chceli dať viere tou politickou mocou akúsi bezpečnosť./
Ježiš má vládu nad svetom nie vďaka zorganizovanej moci, ale vďaka krížu, ktorým svet vykúpil. Nejde mu o svetskú moc.
Tiež potvrdil, že nijaké kráľovstvo – nijaká moc z tohto sveta nie je Božím kráľovstvom – definitívnym stavom spásy ľudstva. /Tu nič také nikdy nebude./
Čo teda potom Ježiš tomuto svetu priniesol? Odpoveďou je - BOHA. Priniesol Boha, teraz poznáme jeho tvár, môžeme ho osloviť – priniesol pravdu o našom pôvode a cieli, priniesol vieru, nádej, lásku tomuto svetu.
Sláva kráľovstiev, ktoré vtedy diabol ukázal Ježišovi už zašla – no Kristova sláva, pokorná sláva jeho lásky vždy pripravenej podstúpiť utrpenie z lásky– nezapadla a ani nezapadne.
V boji proti satanovi Ježiš zvíťazil. Proti lživému zbožstveniu moci a bohatstva, proti lživým prísľubom budúcnosti, ktorá prostredníctvom moci a ekonomiky zadováži všetko pre všetkých, postavil Božie kráľovstvo – Boha ako skutočné dobro pre človeka.
Proti diablovi Ježiš odpovedá: „ Pánovi, svojmu Bohu sa budeš klaňať a jedine jemu budeš slúžiť.“ (Dt 6,13) To je prvé prikázanie pre Izrael a aj kresťanov i všetkých ľudí.
