Keď anjel oznámil Jozefovi Ježišovo narodenie a jeho poslanie – že vyslobodí svoj ľud z hriechov – o tom sme hovorili naposledy – dopĺňa evanjelista Matúš tento oznam tým, že poukazuje na dávne proroctvo, ktoré Starý zákon (SZ) predpovedal. Poukazuje na to, že slová (SZ) čakali na tieto udalosti, ktoré sa dejú a mali pripraviť izraelský ľud na ich uskutočnenie a teraz sa to naozaj deje. Preto Matúš dopĺňa – naplnili sa slová Písma: „Hľa Panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel,“ čo znamená Boh s nami.“ (Iz 27,14)
Ešte je mnoho miest v SZ, ktoré predpovedajú niečo o Mesiášovi, ktorí príde – pre zaujímavosť spomeniem: Mesiáš sa narodí ako dieťa, ale aj tak to bude „mocný Boh" (Kniha proroka Izaiáša 9. kapitola, 6 a 7 verš). Narodí sa v Betleheme (Kniha proroka Micheáša 5,2). Bude uzdravovať slepých, chromých, hluchých (Izaiáš 35,5-6). Bude trpieť a budú sa mu posmievať (Izaiáš 53, 2-7). Prebodnú ho klincami a kopijou (Žalm 22,16 a prorok Zachariáš 13,7). Bude spravodlivým mužom, ktorého jeho nepriatelia budú mučiť a zabijú ho (Kniha múdrosti 2, 12-20). Popravia ho so zločincami (Izaiáš 53,12). Jeho nepriatelia budú losovať o jeho šaty (Žalm 22,18). Vstane z mŕtvych (Žalm 16,10 a Žalm 30,3). Prinesie všetkým národom, nielen Izraelskému národu, svetlo a poznanie pravého, živého Boha (Iz 60, 3).
Keď sa teraz však vrátime k prvému proroctvu, ktoré sme dnes spomínali, že Panna počne a porodí syna – dostávame sa k otázke Máriinho Panenstva. Toto tajomstvo je súčasťou veľkej tradície kresťanstva. Prijímalo sa to ako fakt a až neskôr sa toto tajomstvo stalo predmetom úvah a sporov. Veríme, že keď Boh je všemohúci – tak pre neho nič nie je nemožné. Teda ani panenstvo Márie pred pôrodom a po pôrode.
Ježiš je podľa proroctva Boh s nami – z toho vyplýva, že ON je zosobnením Božieho prebývania s ľuďmi. Boh sa tak stáva veľmi blízkym, nie nedosiahnuteľným. Je a prebýva medzi nami. Naozaj on je Boh, ktorý je s nami a uprostred nás. Dokonca sa zhmotnil (teraz nemyslím na jeho narodenie, ale prebývanie vo sv. prijímaní) – aby nebol iba nejako abstraktným – aby sme sa mohli na neho pozrieť a dotknúť sa ho. Aby sme vedeli ukázať, kde je. Tu je v chráme – v bohostánku.
Poznámka pre tých, ktorí tvrdia, že sa môžu aj doma pomodliť a nemusia chodiť do kostola – veď iste aj to treba – ale tu ho môžeme vidieť, ba viac naozaj sa ho dotknúť.
On nám to dovoľuje, aby sme sa ho dotkli. Preto nie je správny postoj, ak niekto chápe účasť na sv. omši v tomto duchu – Pane Bože buď rád, že som si na teba našiel dnes čas a že tu tú hodinku vydržím, alebo neviem koľko to všetko bude trvať. Je to jedinečné – že Boh tak dôveruje človekovi, že sa mu dáva a tak si môže človek v úvodzovkách s takýmto bezbranným Bohom urobiť čo chce. Čo robím ja s Bohom, keď ho prijmem vo sv. prijímaní? Všimnem si ho, že je pri mne? Rozprávam sa s ním? Ako ho privítam? A vôbec - Verím v jeho skutočnú prítomnosť tu medzi nami? Pochybujúcim odporúčam pozrieť si pár eucharistických zázrakov – najmä zázrak v Lanciane – dodnes je tam premenené Telo a Krv Ježiša. (Zázračné je aj to, že jedna hrudka Kristovej krvi váži toľko ako 5 spolu – vedci to nevedia vysvetliť. Cirkev to vysvetľuje tak, že v jednej kvapke krvi Kristovej je celý Kristus, aj v mnohých kvapkách je ten istý Kristus.)
Ježiš nás pozýva stále na hostinu, ktorú nám pripravil. A pripravil to najlepšie čo vedel a mal – seba. Veď aj my keď pripravujeme oslavu – vždy pripravíme to najlepšie, čo máme a ako by sme sa cítili, keby sa hostia ničím neponúkli? Asi by sme sa pýtali – prečo si nechcú od nás nič vziať? A ako sa cíti Ježiš – keď nám pripraví seba a my nič – pohrdneme takým božským pokrmom.
Išiel som raz rozdávať sv. prijímanie študentom a oni nešli – veľavravne som sa na nich pozrel – a ešte sa zasmiali – pýtam sa z čoho sa smejú, že nejdú na sv. prijímanie? Alebo, že sú v ťažkom hriechu? Aké ťažké to je vidieť - niečo také.
Zato bl. Ján Pavol II., ten dobre vedel, kto je v Eucharistii prítomný. Aj keď mu lekári zakázali kľaknúť pri premenení pred Ježišom, lebo mal operované kĺby, či koleno – on im povedal, že si kľaknúť musel, lebo tam je predsa živý Boh.
