ČO VŠETKO, BY MAL MINIŠTRANT VEDIEŤ?
- LITURGICKÉ OBLEČENIE MINIŠTRANTA
Najčastejšie sa používa sukňa (kamža), golier a superpelícia. Miništrant však môže mať oblečenú aj albu, prepásanú cingulom liturgickej farby.
GOLIER – Oblieka sa na ramená pod superpelíciu.
SUKŇA (KAMŽA) – Dlhá sukňa, ktorá siaha až po členky.
ALBA – Dlhá biela tunika siahajúca až po členky.
SUPERPELÍCIA – Biela košeľa so širokými rukávmi a hranatým výrezom okolo krku. - BOHOSLUŽOBNÉ PREDMETY
KALICH – je zhotovený z ušľachtilých materiálov, najčastejšie je pozlátený.
KALICHOVÁ PATÉNA – prikrýva sa ňou kalich a dáva sa na ňu veľká hostia.
PURIFIKATÓRIUM – ručník na utieranie kalicha a patény. Má vyšitý krížik.
PALA – štvorec z pevnej látky, potiahnutý ozdobnou látkou. Kladie sa na kalich (chráni pred padnutím nečistoty do kalicha).
KORPORÁL – štvorec z bieleho plátna s rozmermi asi 40 x 40 cm. Na rozprestretý korporál sa kladie kalich, miska s hostiami, cibórium alebo monštrancia. Rozkladá sa v strede oltára krížikom k sebe. Spôsob rozkladania je naznačený na obrázku.
KALICHOVÉ VÉLUM – štvorcová prikrývka na kalich. Má mať rovnakú farbu ako ornát.
MISKA NA HOSTIE – vkladá sa do nej chlieb (malé hostie), ktorý sa vo svätej omši premieňa na Kristovo telo.
PATÉNA K SVÄTÉMU PRIJÍMANIU – plochá tácka. Má zabrániť prípadnému pádu hostie na zem.
AMPULKY (konvičky) – sklenené alebo kovové nádoby na víno alebo vodu.
Niekedy majú označenie: V = víno, A = voda (z latinského slova aqua, čo znamená voda).
MANUTERGIUM – LAVABO – ručník na utierame rúk kňaza po umytí. Väčšinou sa kladie na ampulky. Krížik má mať vyšitý na okraji alebo vôbec (purifikatórium ho má mať v strede).
KADIDELNICA – kovová nádobka na uhlie, do ktorej sa sype kadidlo. Visí na „reťaziach" a používa sa pri slávnostných svätých omšiach a požehnaniach.
LOĎKA – kovová nádobka s lyžičkou na kadidlo (tymián).
ASPERGIL – nádobka na svätenú vodu s kropáčom, ktorým sa kropí ľud, alebo sa používa pri iných požehnaniach.
CIBÓRIUM – veľký kalich s viečkom. Uchovávajú sa v ňom premenené hostie vo svätostánku.
CIBÓRIOVÉ VÉLUM – ozdobná prikrývka, ktorou sa môže prikryť cibórium vo svätostánku.
MONŠTRANCIA – umelecky zhotovená a pozlátená schránka, do ktorej sa vkladá veľká premenená hostia. Používa sa na vystavenie Sviatosti Oltárnej k poklone a pri sviatostnom požehnaní.
PYXIS (PYXIDA) – schránka, v ktorej sa uchováva veľká premenená hostia do monštrancie. Na slúženie svätej omše je potrebné pripraviť na ABAK (ABAKUS): kalich s veľkou hostiou, korporálom, purifikatóriom a palou (môže byť prikrytý vélom príslušnej liturgickej farby), tácku (podnos) s ampulkami naplnenými vínom a vodou, manutergium, misku s chlebom na premenenie (ak je to potrebné).
- LITURGICKÉ OBLEČENIE KŇAZA
HUMERÁL – Oblieka si ho kňaz na ramená a okolo krku pod albu. Ak je alba pri krku upravená, humerál sa nemusí používať.
ŠTÓLA – Je znakom kňazskej služby. Nosí ju diakon, kňaz a biskup. Je to stuha, pás látky, ktorý splýva diakonovi z ľavého ramena na pravý bok, kňazovi a biskupovi splýva cez obe ramená dole.
ORNÁT – Vrchný liturgický odev kňaza a biskupa, ktorý nosia pri svätej omši.
SUPERPELÍCIA – Biela košeľa so širokými rukávmi a hranatým výrezom okolo krku.
CINGULUM – Povraz alebo pás, ktorým sa podväzuje, alebo prepáše alba okolo pásu.
ALBA – Dlhá biela tunika, ktorá siaha po členky.
REVERENDA (KLERIKA) – Čierny odev siahajúci až po členky.
HABIT – Rehoľný odev. Každá rehoľa má svoj typický odev.
DALMATIKA – Liturgický odev diakona pri svätej omši. Podobá sa ornátu, ale má rukávy.
ROCHETA – Košeľa so širokými rukávmi bez hranatého výrezu, pri krku stiahnutá.
PLUVIÁL – Dlhý ozdobný plášť, niekedy s kapucňou. Môže sa používať pri procesiách, sprievodoch, požehnaniach a rôznych obradoch.
VÉLUM NA POŽEHNANIE – Široký ozdobný pruh látky, ktorý zakrýva ramená a ruky kňaza pri požehnaní Najsvätejšou sviatosťou.
BIRET – Hranatá pokrývka hlavy s troma výstupkami a strapcom. Kňaz používa čierny, biskup fialový a kardinál červený, bez strapca.
- LITURGICKÉ KNIHY
1; MISÁL – Misál je kniha, v ktorej je napísaný celý priebeh sv. omše. Na sv. omšu sa chystá na stojan (pulpit), s ktorým sa položí na obetný stôl.
2; LEKCIONÁR -Je to kniha, v ktorej sú zo Sv. písma vybraté čítania na sv. omšu. Má päť zväzkov: I. na nedele a sviatky, II. na obdobie adventné, vianočné, pôstne a veľkonočné, III. a IV. Na obdobie cez rok a V. na vysluhovanie sviatosti a pohrebov. Chystá sa na ambón.
3; PROSBY -Je to kniha, v ktorej sú napísané prosby, ktoré sa čítajú pri sv. omši. Pre kňaza sa chystá ku sédesu, pre čitateľa-ku ambónu.
4; KANCIONÁL – Obsahuje piesne, ktoré spievame pri bohoslužbách. Názov pochádza z latinského slovacantus = spev.
5; MODLITEBNÍK – Je to kniha, ktorá sa používa pri pobožnostiach a pri požehnaní osôb a posvätení náboženských predmetov (obrazy, sochy, knižky, ruženec).
- LITURGICKÁ SYMBOLIKA
CHLIEB – Chlieb, prinášaný na oltár, je znamením ľudskej práce, dobrých skutkov, ktoré dávame Bohu na obetu. Vznikol z mnohých zŕn. My, aj keď je nás veľa, máme byť všetci jedno a obetovať sa.
VÍNO – Omšové víno sa vyrába z hrozna. Po lisovaní sa nechá vykvasiť. Musí byť prirodzené, bez cukru a iných prísad. Vo svätej omši symbolizuje bolesť, utrpenie. Premieňa sa na Kristovu krv. Keď prinášame víno na oltár, máme s ním obetovať i naše trápenia a ťažkosti.
VÍNO A KVAPKY VODY – Pri príprave darov kňaz do kalicha s vínom pridáva pár kvapiek vody. To znamená, že k Ježišovej obeti chceme pridať i seba. Voda sa zmieša s vínom tak, že sa nedajú rozdeliť. Aj my chceme byť tak pevne spojení s Kristom.
VODA – Dáva život a očisťuje. Pri krste znamená: Boh odpúšťa hriechy a dáva milosť posväcujúcu. Keď miništrant leje kňazovi vodu na ruky, kňaz sa modlí: „Pane, zmy zo mňa moju vinu a očisť ma od hriechu."
Vyjadruje to očistenie od hriechov. (I v Starom zákone sa kňazi pred obetou očisťovali. )
SOĽ – Má konzervačné účinky, chráni potraviny pred skazením. Môže sa pridať do svätenej vody. Soľ udržuje vodu čistou. Podobne aj Ježiš pôsobí v nás. Soľ ďalej dáva jedlu chuť a vzbudzuje smäd. Vo svätenej vode pripomína, že s Ježišom sa náš život neskazí a bude mať „správnu chuť", bude „vzbudzovať smäd" – dávať dobrý príklad.
KADIDLO – Keď sa zrnká vonného tymiánu nasypú na rozžeravené uhlie, vydávajú voňavý dym. Hore stúpajúci dym je symbolom našej modlitby, ktorá má byť pozorná a Bohu príjemná. V starej Rímskej ríši sa kadidlo zapaľovalo pred dôležitými a vysokopostavenými osobami – stalo sa znamením úcty a klaňania.
Kadidlo užívané pri svätej omši má slúžiť k Božej oslave, vyjadruje našu úctu a klaňanie sa Bohu.
OHEŇ, SVETLO SVIEC – Pripomína Pána Ježiša, ktorý o sebe povedal: " Ja som svetlo sveta." (Jn 7, 12)
POPOL – Popol je znamením pominuteľnosti, nič netrvá večne, iba Boh. Na Popolcovú stredu sa udeľuje popolec, ktorý má pochádzať zo spálených ratolestí z vlaňajšej Kvetnej nedele. Prijatím popolca človek dáva najavo, že si uvedomuje pominuteľnosť všetkého, že svoju jedinú istotu hľadá v Bohu.
OLEJ – Olej je znamením sily. V starom Ríme sa zápasníci natierali olejom, aby ľahšie vykĺzli nepriateľom z rúk. Plavci, ktorí majú stráviť dlhú dobu v studenej vode, natierajú sa olejom, aby lepšie odolávali chladnému prostrediu. V liturgii sa olej používa pri krste, birmovaní, sviatosti pomazania chorých a pri vysvätení kňazov. Druhy olejov: olej katechumenov (C), olej chorých (I), krizma (CH). Tieto oleje svätí
biskup v katedrále na Zelený štvrtok dopoludnia. Olej katechumenov – Pomazanie katechumenov olejom má byť znamením posily v boji so zlým duchom. Olej chorých – Pri udeľovaní sviatosti pomazania chorých sa používa olej nemocných (Oleum infirmórum). Olej má tiež liečivé účinky – tlmí bolesť. Sviatosť pomazania chorých posilňuje chorých na duši i na tele, mierni ich bolesť a úzkosť. Krizma – Je to olej, do
ktorého sú primiešané voňavé prísady. U Izraelitov a iných vtedajších národov uvádzali kráľov do úradov tak, že ich pomazali olejom. Aj slovo „Kristus" pochádza z gréčtiny (Christos) a znamená „Pomazaný". (Po hebrejsky znie toto slovo „Mesiáš".). Pomazanie krizmou pri krste alebo birmovaní znamená prevzatie
úlohy žiť podľa Ježiša, ktorý je naším Kráľom.
HLAS ZVONČEKA – Upozorňuje na niečo veľmi dôležité. Ohlasuje začiatok svätej omše. Pri pozdvihovaní nás upozorňuje, aby sme vzdali poctu prítomnému Kristovi na oltári.
ZVON – Zvon na kostolnej veži zvoláva ľudí na svätú omšu alebo k modlitbe.
KLEPÁČE (RAPKÁČE) – Používajú sa namiesto zvončekov na Zelený štvrtok a Veľký piatok. Ich zvuk je symbolom smútku nad Ježišovým utrpením a smrťou. Na Bielu sobotu večer už zasa znejú zvony – ohlasujú radosť z Kristovho vzkriesenia. - LITURGICKÉ FARBY
V danom liturgickom období zvýrazňujú jeho charakter. Sú to tieto farby:
BIELA – Farba radosti. Používa sa na sviatky Pána, Panny Márie, anjelov, vo vianočnom a veľkonočnom
období a na sviatky svätých, ktorí nezomreli mučeníckou smrťou.
ČERVENÁ – Farba lásky, ohňa a krvi. Používa sa na Kvetnú nedeľu, Veľký piatok, sväto-dušné sviatky, na
sviatky a spomienky mučeníkov.
ZELENÁ – Farba nádeje. Používa sa v nedele a všedné dni v období cez rok.
FIALOVÁ – Farba pokánia. Používa sa v Advente, v Pôste, pri omšiach za zomrelých a pri pohreboch.
ZLATÁ – Farba dôstojnosti, slávnosti, preto sa používa pri veľkých slávnostiach.
RUŽOVÁ – Vyjadruje radosť z príchodu Ježiša, z toho, že vykúpi ľudí. Používa sa len na 3. adventnú nedeľu a na 4. pôstnu nedeľu.
