Ktorýsi farizej ho pozval, aby s ním jedol. On vošiel do farizejovho domu a sadol si k stolu. V meste bola istá žena, hriešnica. Keď sa dozvedela, že je hosťom vo farizejovom dome, priniesla alabastrovú nádobu s voňavým olejom, s plačom pristúpila zozadu k jeho nohám, začala mu slzami máčať nohy a utierala mu ich svojimi vlasmi, bozkávala mu ich a natierala voňavým olejom. Keď to videl farizej, ktorý ho pozval, povedal si v duchu: "Keby tento bol prorokom, vedel by, kto a aká je to žena, čo sa ho dotýka, že je to hriešnica." Ježiš mu vravel: "Šimon, mám ti niečo povedať." On odvetil: "Povedz, Učiteľ!" "Istý veriteľ mal dvoch dlžníkov. Jeden dlhoval päťsto denárov, druhý päťdesiat. Keďže nemali skadiaľ dlžobu splatiť, odpustil ju obidvom. Ktorý z nich ho bude mať radšej?" Šimon odpovedal: "Myslím, že ten, ktorému viac odpustil." On mu povedal: "Správne usudzuješ." Potom sa obrátil k žene a Šimonovi povedal: "Vidíš túto ženu? Vošiel som do tvojho domu, a nedal si mi vodu na nohy. Ale ona slzami zmáčala moje nohy a svojimi vlasmi ich poutierala. Nepobozkal si ma. Ale ona odvtedy, ako som vošiel, neprestala mi nohy bozkávať. Hlavu si mi olejom nepomazal. Ona mi voňavým olejom nohy natrela. Preto ti hovorím: Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo veľmi miluje. Komu sa menej odpúšťa, menej miluje." A jej povedal: "Tvoje hriechy sú odpustené." Vtedy tí, čo s ním stolovali, začali si hovoriť: "Ktože je to, že aj hriechy odpúšťa?" On však povedal žene: "Tvoja viera ťa zachránila. Choď v pokoji! (Lk 7, 37-50)
Pozvanie Ježiša bola pre neho veľká prestíž. Mal ešte niečo viac, čo druhí nemajú. Prichádza cudzoložnica, umýva jeho nohy slzami a utiera vlasmi. Je to šok pre každého. Ako môže Ježiš dovoliť, aby sa Ho dotýkala cudzoložnica. Hovorí im podobenstvo o dvoch dlžníkoch a nakoniec hriešnici odpúšťa.
Aj v našich spoločenstvách sa musíme vyjadrovať slobodne. Vidíme okolo seba dianie vo svete a chceme sa pripodobňovať svetu (svetskému, konzumnému svetu). Toto sú ohrozenia, ktoré sa prikrádajú znenazdajky a postupne. Je potrebné klásť si neustále otázku: Nejdeme cestou, ktorá nevedie ku Kristovi?
Musíme si navzájom odpúšťať, v manželstve, v rodinách. Musíme sa snažiť o to, aby sme sa nezraňovali, ale aby sme kráčali po ceste pravdy. Niekedy sa zraňujeme z nevedomosti. Odpúšťanie musí byť náš životný postoj, stále mať na zreteli toho druhého. Iba partnerovi sa môžem otvoriť a ukázať a súčasne nebudem ponížený.
Boh, Ježiš Kristus, je Ten, ktorý prijíma, odpúšťa, žehná. Ustavične nám hovorí, že skrze Neho sa nemáme zastaviť, ale máme Ho stále nanovo hľadať a On nám podá pomocnú ruku. Máme sa učiť postoju odpúšťania, ktoré nám ukazuje Ježiš Kristus v dome u Šimona. Snažme sa nepovyšovať sa, ale každý deň si odpúšťať.
Do pozornosti treba dať Sviatosť zmierenia. Treba ísť spolu s manželom/manželkou. Zlý vchádza cez hriech. Treba odstrániť hriech z našich manželstiev.
