Ako išli ďalej, vošiel do ktorejsi dediny, kde ho prijala do domu istá žena, menom Marta. Tá mala sestru menom Máriu, ktorá si sadla Pánovi k nohám a počúvala jeho slovo. Ale Marta mala plno práce s obsluhou. Tu zastala a povedala: "Pane, nedbáš, že ma sestra nechá samu obsluhovať? Povedz jej, nech mi pomôže!" Pán jej odpovedal: "Marta, Marta, staráš sa a znepokojuješ pre mnohé veci, a potrebné je len jedno. Mária si vybrala lepší podiel, ktorý sa jej neodníme. (Lk 10, 38-42)
Je to dom, kde boli Ježišovi známi, priatelia. V dome boli tri osoby: Mária, Marta a Lazár. Vidíme tri spôsoby správania sa. S ktorým správaním sa stotožňujeme? Trošku s Máriou, trošku s Martou i s Lazárom. Závisí to od okolností. Chceli by sme ukázať na tomto dome, čo máme robiť, aby rástla naša láska, a aby sme boli vždy s Kristom.
Poďme sa pozrieť na Máriu. Sadla si k Ježišovým nohám a počúvala. Každý by mal poznať a počúvať svojho Pána. Každý má svoj rebríček hodnôt. Ježiš by mal byť na 1. mieste. Musíme si položiť otázku, či poznáme Krista. Počúvanie Krista by malo byť pre nás tou najväčšou hodnotou. Musíme ale poznať Krista a Jeho učenie. Mali by sme si byť vedomí, že Evanjelium je hlas živého Boha. V Božom Slove je živý Kristus a prihovára sa nám, práve teraz. Počúvaním Boha poznávame Krista. A keď niekoho dobre poznáme, rodí sa z toho láska.
Druhá vec, ktorej nás Ježiš učí, je počúvanie. Ide o počúvanie srdcom. Málo hovoríme o tom, čo cítime a prežívame. Ak naše slová idú zo srdca, ľahko sa počúvajú. Je potrebné hovoriť o problémoch a nemlčať. Mlčaním staviame medzi nami múr. Máme sa snažiť počúvať a nekomentovať. Stále sa to učíme. Ale ak nám to vychádza, veľmi nám to pomáha. „Sadnime si spolu“ je vzájomným darovaním nášho času a príležitosť, aby sme vyjadrili silu našej lásky.
Máme konať ako Mária, počúvať intenzívne toho druhého. Som tu, aby som počúval tvoje slová a prijímal tvoje slabosti, ťažkosti a trápenia. Vtedy sa to stáva vzájomným objavovaním sa, ak poviem, čo cítim. Hovoriť a zároveň brať na vedomie, že každý z nás je iný. Úprimný rozhovor nás vnáša do iného svetla. Ja ťa nekritizujem, chcem ti pomôcť, nechávam ti slobodnú vôľu, iba ti navrhujem, ako by som to urobil/a ja. Niekedy si treba aj poplakať, ťažko sa to prijíma. Niekedy nám chýba pokora. Základ je však stále sa rozprávať, aj keď to nie je príjemné. Prijímať sa, sa musíme naučiť cez vzájomné počúvanie sa. Vtedy vytýkame, ale neponižujeme sa. Bez agresivity. Ináč si „pálime medzi sebou mosty“.
„Sadnime si spolu“ nás veľmi spája, pomáha nám k manželskej spiritualite. Kristus je vtedy medzi nami prítomný. Najlepší čas je dátum našej svadby, každý mesiac v ten deň. Každý mesiac slávime sviatosť manželstva, občerstvujeme našu lásku a rastieme spolu v nej. Je to vytvorenie si rebríčka hodnôt. Boh, partner, deti, spoločenstvo, ostatná rodina, práca.
Počas „Sadnime si spolu“ sa pýtame, aký je náš vzťah s Bohom. Počúvame sa navzájom. Kvôli tomuto nášmu stretnutiu treba zanechať všetko.
Marta nevydržala a žalovala sa Ježišovi. Povedala to však ináč, ako by to povedala, keby tam nebol. Ináč reagujeme pri „Sadnime si spolu“, lebo je prítomný Ježiš medzi nami. Ináč hovoríme o problémoch, keď je On prítomný. Najdôležitejšie je však byť spolu v ten deň.
Dom v Betánii nás učí aj tomu, aby sme sa neuzatvárali v našom manželstve, ale otvárali sa aj pre druhých.
