Keď sa pozriem na predvolebnú situáciu na Slovensku duševne, cítim sa smiešne, ba až komicky. Keď sa na ňu snažím pozrieť duchovne, prežívam smútok. Kdesi medzi týmto dvoma pocitmi hľadám nádej.
Mala som tú česť vyrastať v rodine, ktorá bola aj počas komunizmu verná Bohu. Práve z týchto čias si spomínam na časť jednej kresťanskej piesne:
„Každý chce kráľa piedestál. Kde toľko trónov vziať?
Lenže tam, kde je každý kráľ, komu chceš kraľovať?“
Trinásti kandidáti na prezidenta Slovenska ani netušili, že už pred desiatkami rokov niekto napísal pieseň, ktorá tak vystihne ich súčasnú situáciu.
V našej krajine je to už tak. Z pojmu „Svätoplukové prúty“ sa stal „zlepenec“, vzdali sme už aj sedemdesiatich siedmych odpustení. Každý kope za seba. Dá sa s tým niečo robiť? Ak sa na to pozriem duševne, mám chuť si na to zapáliť. Keď sa na to pozriem duchovne, obraciam svoju tvár k Bohu, ktorý jediný „má moc meniť údel národov“.
A tak Ťa volám, poďme sa spolu modliť. Neviem koho voliť počas týchto prezidentských volieb, ale chcem volať na Boha, ktorý môže priniesť pozitívnu zmenu do našej krajiny, nech prezidentom bude ktokoľvek. Žehnajme tým ľuďom. Každý z nich potrebuje Boží dotyk a zážitok pokory.
Ozaj, viem, že tých kandidátov je štrnásť, no ja som celý čas písala o tých zvyšných trinástich. O tom jednom by sa dal napísať samostatný blog. No to nie je nutné. Verím, že tí, ktorí čítate tieto riadky, to nepotrebujete a tí ostatní by ho aj tak nečítali. V každom prípade, modlime sa aj za neho. S najväčšou pravdepodobnosťou to je človek, ktorý bude aj najbližšie roky mať moc v našej krajine. Nech Boh dá, aby pochopil, že by žiadnu nemal, keby „mu nebola daná zhora“ a podľa toho aj žil.
