Úplne bežný večer. Plná radosti sa vraciam domov po stretnutí s priateľmi. S úsmevom vchádzam do domu očakávajúc, že na sedačke uvidím mojich rodičov a súrodencov. No na moje počudovanie na pohovke sedia len moji súrodenci. Prekvapene sa opýtam brata:  

-„Kde sú naši?“ 

-„S babkou je zle,“ odpovie mi „odišli za ňou. Viac mi počuť netreba. Beriem do ruky ešte teplý kabát a odchádzam do domu mojich starých rodičov.

Priznám sa, že som tušila čo bude nasledovať. Babka bola už niekoľko rokov na lôžku a posledné týždne strávila v nemocnici. Preto sme sa s rodinou pomaly pripravovali na všetky možnosti, ktoré nám Boh pripraví. Keď som prišla do babkinej izby, bolo v nej už niekoľko členov rodiny. Pozrela som sa na babku, oči mala pootvorené a veľmi ťažko a nahlas dýchala. Hneď na to mi pohľad padol na moju mamku. Jej pohľad ma len uistil v mojom tušení. Dnes večer bude mať moja babka najdôležitejšie stretnutie svojho života. Stretnutie s Nebeským Otcom.

       Veľmi zvláštny pocit. V hlave sa mi premietali všetky spomienky z môjho detstva, ktoré boli spojené s mojou babkou. Spomínala som na jej vychýrené buchty, na jej kvety, na jej karhanie, keď som niečo rozbila. A dnes tu leží s pokorou a úplne odovzdaná Bohu. Nemohla som si pomôcť, ale veľmi silno som zatúžila byť znovu na chvíľu tým dieťaťom z pred desiatich rokov. Keď prídu chvíle ako je táto, tak si uvedomíme, čo všetko sme s človekom nestihli a čo všetko by sme sa ho ešte opýtali. Z mojich úvah ma vytrhla teta, ktorá ma poprosila, aby som sa začala modliť modlitbu k umierajúcim. Vzala som teda modlitebnú knižku a začala sa nahlas modliť. Nezainteresovanému človeku by slová modlitby prišli ako nezmyselné, ale mne a mojim blízkym dávala silu a vieru. Vieru, že teraz sa to nekončí. Práve naopak, všetko sa začína.

        Čím dlhšie sme sa s rodinou modlili, tým ťažšie a namáhavejšie bolo babkine dýchanie. Kotúľajúce sa slzy v očiach mojich blízkych naznačovali, že stretnutie sa blíži. V tomto ťažkom okamihu však bolo niečo žiarivé. Boli to babkine modré oči pozerajúce do neznáma. Jej pohľad bol veľmi zvláštny, ako keby pozerala do diaľky. Pozrela som tým smerom, ale nič som nevidela. Bola tam iba prázdna stena. No ona mala svoj zrak stále upretý do diaľky. „Žeby už prišiel On?“ pomyslela som si. Dych začal byť čoraz nepravidelnejší. Oči sa pomaly zatvárali. Teta sa od babky na chvíľu vzdialila a ja som využila okamih. Pristúpila som k babke a chytila som ju za ruku. Posledné záchvevy pulzu, bozk na čelo, padajúca slza.... a jej dlaň už držal Kristus. Tá ktorá milovala odišla k tomu, ktorý ju miloval a sprevádzal celým jej životom.

      Je ťažké rozlúčiť sa s tými, ktorých ľúbime. Je ťažké odovzdať Bohu našich blízkych. A to aj napriek tomu, že práve Boh nám dáva nádej, že sa s nimi nelúčime navždy. No práve takto sa nám približuje nebo. Lebo ak už máme v nebi niekoho koho poznáme, tak nebo sa pre nás stáva reálnejším. Prijať to je však veľmi náročné. Počas môjho krátkeho života som sa rozlúčila už s mnohými milovanými ľuďmi. Čím bližší mi bol človek, tým ťažšie bolo lúčenie. Ale vďaka Bohu mám istotu, že som sa s nimi nerozlúčila na veky. Sme od seba len na krátko odlúčení a raz sa znovu stretneme. Všetci spolu aj s naším nebeským Otcom. A ja sa aj preto na nebo veľmi teším.

        Ľudia, za ktorými smútime nás neopustili. Oni ostávajú v našom srdci. Možno to znie ako fráza, ale oni skutočne ostávajú v nás. Boh miluje láskou nekonečnou, vytrvalou, vášnivou. Láska, ktorú my dávame ľuďom je len odrazom jeho lásky. Ak my ľudí skutočne milujeme skrze lásku božiu, tak nič na tomto svete nie je smrteľné, či konečné.

       A ešte k tým červeným muškátom. Neviem ako je to u Vás, ale ja si blízkych ľudí, ktorí odišli ku Nebeskému Otcovi, pripomínam rôznymi paralelami. Sú to rozmanité piesne, veci, okamihy, kedy mi Boh hovorí, že On je s nimi a že ja som sa s nimi nerozlúčila naveky. Babku mi budú naveky pripomínať červené muškáty, pretože na oknách mala počas celého roka červené muškáty, ktoré som ako malá s veľkou radosťou ( a na jej veľké pobúrenie J) trhala.

Vďaka Ti Pane, za lásku, ktorou sa nám ukazuješ v našich blízkych. Vďaka Ti Pane, že ty nás čakáš s otvorenou náručou. Vďaka Ti Pane, že nám dávaš istotu večného života. Vďaka Ti Pane, že nám dávaš nádej a istotu, že sa s našimi milovanými lúčime len na krátky čas.