blog - slovensky

« Späť

Tvárou v tvár

Tvárou v tvár

To, o čom budem písať, sa mi stalo pred pár dňami, keď som sa vracal z farnosti. Rozmýšľal som či vôbec mám písať tento blog a na spracovanie toho, čo sa stalo som potreboval dávku času a modlitby. Varujem cteného čitateľa, že nasledujúce riadky sú len pre silné žalúdky.

Už som bol skoro doma – vchádzal som do mesta, keď som videl cestu zablokovanú pár autami. „Nič zvláštne,“ myslím si; to je tu predsa na dennom poriadku, že keď sa známi stretnú, tak sa neunúvajú parkovať - jednoducho zastavia naprostred cesty, vymenia si pár slov a pokračujú v jazde.

Vo chvíli, keď som zastavil asi 10m od nich, vybehli z baru pri ceste 3-4 chlapi. Bolo jasné, že sa čosi deje. Začali sa mlátiť – proste zhluk. Keď tu zrazu padlo niekoľko výstrelov a ja som si až vtedy všimol, že jeden z nich máva so samopalom. Prvé, čo mi napadlo, bolo: „Pane, ak ho zdvihne a vystrelí, o chvíľku sa vidíme.“ Stuhol som. Ani úkon kajúcnosti mi neprišiel na um.

Za tých pár sekúnd sa kopa chlapov rozpadla. Chalan, čo sedel vedľa mňa na mňa reval: „Padre, utekaj! Padre, utekaj!“ Odpovedal som mu: „Kam chceš bežať?“ – veď guľka je rýchlejšia ako tvoje nohy. No aj tak som vypol motor a vystúpil z auta. Neviem, čo mi to napadlo - vystúpiť z auta a len tak ostať stáť na ceste. Chalan stratil medzi garážami. Jeden z chlapov nastúpil do auta a ušiel. Dvoch nechal ležať na zemi v kaluži krvi.

Snažil som sa zapamätať si značku auta toho, čo ušiel, ale už bol ďaleko. Pribehol som k chlapom, chvíľu som sa spamätával zo šoku. Potom som vbehol do baru, vypýtal som si vodu, pokrstil som ich, rozhrešil...

Až som nechápal, ako "samozrejme" reagujem. Len na ľudí naokolo som musel nahučať, aby zavolali záchranku a políciu. Vidiac, že to nemá efekt, pokúsil som sa zavolať sestrám, čo pracujú v nemocnici, nech pošlú sanitku. O chvíľku volali späť, že tí zranení už prišli do nemocnice. Podvedome som na sestru spustil lavínu, že chlapi mi tu ležia na ceste v kaluži krvi, tak nech si v tom špitáli pohnú!

Vybral som lekárničku, že zistím, čo sa dá robiť. Jeden medzičasom dodýchal, mal prestrelený zátylok. Druhému som začal utierať krv z čela, zistil som, že zbytočne – mal v ňom dieru po guľke.

Prišla polícia. Policajti sa chvíľu pozerali z úctivej vzdialenosti a keď sa priblížili, jeden z nich sa pýtal toho, čo ešte žil, či je ten kalašnikov jeho a kto po nich strieľal. Chvíľu trvalo, kým pochopili, že ho treba zaviesť do nemocnice. Previezli ho do Tirany, večer zomrel. Až neskôr som sa dozvedel, že boli bratia.

Vraha chytili celkom rýchlo. Je to chlap, ktorý už bol v base za vraždu, lúpež, nelegálne držanie zbraní a neviem čo ešte. Na výsluchu povedal, že si myslel, že tí dvaja ho chcú zabiť, tak sa bránil...

Zasa som raz videl smrť na vlastné oči. Pre hlúposť, ktorá sa ťahala roky. Pre večné škriepky a neodpustenie stačilo málo a padali výstrely...

Nemám ako zakončiť. Len prosím o modlitby.

Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
Jaj a tak nejak som zabudla na to najdôležitejšie.
Tou jednoduchosťou som chcela povedať, že neviem vyberať tie správne slová.
Ak by som použila dar dobrej smrti...
Hĺbka a veľkosť BOŽEJ MILOSTI, je tak veľká, že ja ju nemôžem pochopiť a ani špekulovať o nej. Mne stačí len dúfať a veriť v Božie milosrdenstvo.
Odoslané 15.8.2012 13:39 ako reakcia na Jarmila Haragová.
tiež si pamätám toto rozdelenie milosti z hodín náboženstva. potom na dogmatike pribudli ďalšie a ďalšie, až sme z toho mali hlavy ako melón. a celý traktát o milosti náš pán profesor zakončil tým, že Božia milosť je len jedna. my ľudia jej dávame rôzne mená, aby sme ju vedeli lepšie pochopiť...
možno máličko z iného súdka, ale myslím, že sa to sem hodí... novic sa pýtal opáta, ako má byť v Božej blízkosti. opát mu na to povedal: "Nad tým máš asi takú moc, ako nad východom slnka..." Novic mu na to sklamane povedal: "Načo potom to množstvo modlitieb, pôstov a rôznych cvičení... všetky tie nočné bdenia?" Opát sa len usmial a povedal: "Aby si bol bdelý, keď vyjde slnko..."
veľmi sa mi to páči emoticon inak, už dlho žijem s pokrikom: "Všetko je milosť!" až tak, že vďaka tomu niektorým mojim blízkym leziem občas na nervy emoticon
Odoslané 15.8.2012 19:27 ako reakcia na Jarmila Haragová.
Tomáško, po prečítaní tvojho svedectva mi napadlo iba niekoľko slov.
Ty a Boh, Ty a Boh, Ty a Boh, Ty Boh, Boh, Ty a Boh...
Odoslané 5.9.2012 19:22.
Zareagujem na trošku staršiu "otázku".

RE: "Prečo sa každé ráno modlím. Srdce moje k Tebe dvíham, dnes za rána Bože môj... daj mi Bože cez celý deň hodne svojej milosti, (teda o ňu prosím) aby som sa hriechu chránil a žil v nevinnosti. Amen."

Aby si sa otvorila pre milosť, ktorú ti Pán chce dať. On ju má pre nás pripravenú - a veľa, veľa... Modlitba nemení Jeho rozhodnutia, ale nás, aby sme boli schopní prijať všetko to, čo má pre nás pripravené. emoticon
Odoslané 5.9.2012 22:35 ako reakcia na Jarmila Haragová.
Toto si krásne napísala Evka o modlitbe a milosti.
Odoslané 5.9.2012 23:33 ako reakcia na Eva Baranovičová.
Jarmila Semanová
Otec Tomáš,

to radikálne sa v mojom živote začalo práve tým, že som počula práve toto:

Milosť je zadarmo! Nemôžeme si ju ani zaslúžiť, ani vydobiť, nedáva sa ako odmena.

Presne tak ako je to v tej známej piesni:

" Kto smädný je, nech príde ku mne, vraví Pán,
zadarmo vody živej ja mu dám ! "
Odoslané 6.9.2012 19:45 ako reakcia na tomáš kuník.
Nebola to otázka, ale úvaha ... Musíš to čítať celé, aby si pochopila o čo mi išlo, ale môžem to vyjadriť vtipom.
Pán farár sa na hodine náboženstva pýta žiačika:
- Tak Janko povedz nám, čo si si zapamätal z dnešnej hodiny, tak aký musí byť človek, aby sa dostal do neba?
- No..., už viem, musí byť mŕtvy.
Odoslané 8.9.2012 23:06 ako reakcia na Eva Baranovičová.
Čítala som to celé. emoticon

Pekný vtip. emoticon
Len škoda, že aj mnohí dospelí kresťania si myslia, že do neba sa (možno) dostanú až po smrti. Ale Ježiš povedal, že Božie kráľovstvo (už) JE medzi nami. emoticon
Odoslané 9.9.2012 21:04 ako reakcia na Jarmila Haragová.
Mŕtvy sa nedostane tam nikdy, lebo náš Boh, je Bohom živých a nie mŕtvych, a ten kto verí v Ježiša, tak bude žiť, aj keď umrie. Ježiš je život a vzkriesenie. A už tu toľko nerozoberajte pod Tomášovým blogom.Nemusí tu mať 1500 komentárov kvôli debate.
Odoslané 10.9.2012 4:44 ako reakcia na Eva Baranovičová.
ale veď ich nechaj, diskusia sa akosi prirodzene vyvynula do úvah o milosti, ja sa teším, že sa vyjadria a komenty mi nevadia, skôr naopak emoticon
Odoslané 10.9.2012 6:18 ako reakcia na Miroslav Čonka.
Ukazujem 61 - 70 z 70 výsledkov.
z 4