ponúkam rozhovor dvoch ľudí - nazvime ich brat a sestra - o tom, čo všetci tak veľmi potrebujeme - o pokore. hoci je krátený, myslím, že je obohacujúci. napriek tomu, že mi chvíľku trvalo, kým sa obaja zhodli na tom, čo z toho je publikovateľné :)
Sestra:už som tu :)
Brat:dobrý večer :)
Sestra:počuj, keď som si tak šoférovala, tak som si na teba zasa vymyslela otázku.
Brat: :) tuším ti to nerobí dobre.
Sestra: ale nie. práveže ma to posúva ďalej - debaty s tebou. ani si nevieš predstaviť ako a kam.
ale prosím, tuto vetu nekomentuj :)
Brat: nekomentujem, som žhavý čítať otázku :)
Sestra: čiže k tej otázke: pokora. viem, že sme sa už párkrát rozprávali na tuto tému.
ako sa môže človek stať pokorným?
čo mam alebo nemám pre to urobiť, aby som sa takou stala?
Brat: poznám jedného Pokorného, voľakedy to bol náčelník slov. skautingu, ale on má výhodu – narodil sa s takým priezviskom... a ako sa stať pokorným nám, čo také šťastie nemáme...
Sestra: takže vydať sa zaňho by bolo jedno z riešení. máš aj iné?
Brat: vidíš, toto mi ako chlapovi nenapadlo :)
ale veď aj ty si nevestou Pokorného :)
Sestra: len som si asi nevzala jeho meno sa mi zdá.
Brat: myslím, že hej. poznám ťa ako pravdivú a úprimnú. toť základ pokory.
Sestra: och! tužím byť pokornou.
no buď tomu slovu a jeho významu ešte stále nerozumiem, alebo neviem...
keď tomu nerozumiem, ťažko sa na tom pracuje aby som sa takou stávala.
Brat: ako sa povie po anglicky?
Sestra:humility by to mohlo byť.
Brat: veľmi dobre
po latinsky?
Sestra: sa mi zdá že tiež tak nejako podobne.
Brat: humilitas.
Sestra: však ja môžem pohľadať v slovníkoch koľkých len chceš, že jak sa to povie v cudzích rečiach.
Brat: tak teraz zapoj fantáziu. z čoho asi má základ to slovo?
Sestra: humus.
Brat: a teda?
Sestra: niečo so zemou?
Brat: presne.
zem.
h´adama.
takže...?
Sestra: neviem kam ma teraz smeruješ.
Brat: to je jedno. kam ta to ťahá?
je to o tebe.
Sestra: (a už vôbec neviem, či máš na také debaty čas, som sa ta zabudla opýtať- prepáč. Máš čas?)
Brat: (pre teba aj spod zeme vyhrabem)
Sestra: joooj!
xixi
ma tu rozosmievaš!
celkom nahlas
Brat: tak je to dobre.
Sestra: vrátim sa – kam ma to ťahalo? neviem prečo, ale do raja. ešte pred hriechom. kým Adam dostal Evu :)
Brat: fuu.. až mi prešiel mráz po chrbte.
úžasné.
ďalšia q: aký bol vzťah Boha k človeku? v tom raji, pred hriechom... a človeka k Bohu?
Sestra: dokonalý.
priezračný.
chutný (asi som hladná, keď mi také napadá :) ) – delicious!
Brat: dobre. to je vzťah samotný. a postoj jedného k druhému?
Sestra: myslím, že obaja do vzťahu dali to najlepšie.
lebo „to najhoršie“ ešte nebolo Adamovi k dispozícii :)
Brat: múdro.
a čím sa to pokazilo?
Sestra: cherchez la femme.
Brat: ale nie.
Sestra: jaaj.
som čakala čo napíšeš :)
Brat: :)
Sestra: jasne, že žena za nič nemôže :)
Brat: však ma nechaj byt chvíľku vážnym :)
(aj keď... niečo na tom pravdy bude :) )
takže: čím sa to pokazilo?
Sestra: dobre, teraz už si asi úplné vážny Jidem sa hrať s tou fantáziou ďalej.
napríklad keď si Adam myslel, že si pomôže, keď bude pred Bohom niečo skrývať (a že sa mu skrývať veci pred Bohom podarí).
Brat: nie. ešte predtým.
Sestra: počkaj, počkaj... ešte píšem.
a že skryje aj svoj hriech.
Brat: blížiš sa.
Sestra: aj svoju zvedavosť „čo by bolo keby...“
a svoju nespokojnosť s tým, čo od Boha má.
Brat: skús ostať pri hriechu.
Sestra: no vidíš, tak predsa ma chceš niekde dostať :)
Brat: (dozvedel som sa, že nespokojnosť a nenásytnosť je typicky ženská vlastnosť, ale to sem teraz nepatri)
Sestra: (dobreeeee)
Brat: dobre. takže Adam sa chcel skrývať.
tak?
Sestra: hmm.
Brat: ideš.
Sestra: asi ti teraz radšej popíšem ako sa cítim: to už budú tvoje myšlienky, nie moje...
Brat: dobre.
Sestra: tak ak súhlasíš, tak mi to už dotiahni do konca, lebo už som sa začala trošku trápiť s tým, že čo asi čakáš, že napíšem a keď zasa napíšem niečo iné, tak sa zasa na chvíľu zbytočne stratíme...
Brat: nie. ja som fakt nečakal...
Sestra: asi tu myšlienku radšej dotiahni ty...
Brat: a keď si zabila že raj, tak som fakt mal mráz na chrbte.
a vlastne si mi vysvetlila, o čom to cele je... pred hriechom bol vzťah Boh - človek dokonalý.
človek zhrešil, lebo sa nechal oklamať pýchou - opakom pokory a matkou každého hriechu. preto teraz musí pamätať na to, že je prach a do prachu sa vráti...
aby sa takto stále nanovo učil odmietať pýchu a voliť si pokoru. voliť si „humilitas“... aby sa vzťah s Bohom očisťoval.
byt pokorný by podľa tohto mohlo znamenať usilovať sa mat s Bohom taký vzťah, ako mal Adam pred hriechom.
no a ako na to...? to máš v zajtrajšom evanjeliu :) (evanjelium XXXI. nedele „cez rok“ B – Mk 12,28-34; pozn. red.)
Sestra: VĎAKA
Brat: vďačne.
Sestra: a za tie zimomriavky sa ospravedlňujem - nebolo to úmyselne :)
Brat: ale bolo to krásne. som spokojný :)
Sestra: dobre, buď spokojný Ja nech ti to vydrží.
plodné ticho...
Brat: prepáč, som nereagoval, brácho volal Ja mal pri sebe jedného mladíka, ktorý zabil a rozplakal ma - od smiechu.
budem musieť končiť.
Sestra: dobre.
dávaj na seba pozor.
Brat: opatruj sa.
Sestra: dobrú noc.
+
Brat: vďaka
žehnám ta+
brú
text bol autorizovaný Sestrou a Bratom :)