Predtým, ako sa znova zamyslíme nad vzťahom muža a ženy, pripomeňme si, že v zámere Stvoriteľa bolo, aby žena stála po boku muža chrániac jeho srdce, ktoré neprestáva žasnúť nad jej krásou a v tomto úžase je ochotné vzdať sa najbližších vzťahov s otcom a matkou aby tak v kráse ženy objavovalo a oslavovalo krásu Stvoriteľa. Tak nejako to bolo naplánované od začiatku.

Potom však prišiel hriech a odcudzenie sa jeden druhému. Žena prestala rozumieť tomu, že je vrcholom stvorenia vo chvíli, keď nad ňou muž v dôsledku hriechu začal vládnuť (porov. Gn 3,16). Tak sa stalo, že prestala byť ochrankyňou srdca muža a... v snahe vymaniť sa z tohto postavenia sa stala jeho zvodkyňou. Srdce ženy sa tak veľmi bolestivo rozdelilo. Z jednej strany vníma samu seba ako podriadenú, no na druhej strane si uvedomuje, akú moc má jej telo nad krehkou vládou muža. Zo strany muža to vypálilo rovnako biedne. Pri pohľade na ženu si často a rád pripomína, že za všetko môže žena a pretože sa už nedokáže povzniesť od jej krásy k úžasu nad krásou Stvoriteľa, uspokojuje sa len s jej telom, o ktorom si mylne myslí, že má právo nad ním vládnuť. Takáto falošná predstava spôsobuje, že zabúda kým naozaj je a rád sa nechá zvádzať a zviesť. Navonok to vyzerá, že vládne nad ženou, no v skutočnosti je to často žena, ktorá vie dokonale ovládnuť muža. Pri strete tejto kombinácie vzniká smutná karikatúra Božieho plánu a rozbieha sa špirála, ktorá desivo naberá na obrátkach a ešte viac devastuje vzťah medzi mužom a ženou.

Keď žena objaví, že srdce muža sa chce dať zvádzať krásou jej tela bez pozdvihnutia sa k Bohu, ona sama viac či menej vedome začína v sebe potláčať tento rozmer a v prirodzenej snahe páčiť sa mužovi, redukuje svoju krásu len na telo. Čo je však horšie, je to, že mužovi nedochádza a budí to v ňom dojem, že žena je v tomto biednom rozpoložení spokojná. Obaja sa tak púšťajú do nebezpečnej hry, v ktorej zabúdajú na duchovný rozmer vzťahu. Začarovaný kruh.

Žena sa, možno preto, že cíti podriadenosť a chce z nej von, a možno len preto, lebo sa chce páčiť, začína znižovať pod svoju úroveň a neuvedomuje si, že tým prestáva v mužovi prebúdzať tie najvyššie a najkrajšie túžby, ktoré ho majú povzniesť ku kráse Boha. Muž, tĺk, sa uspokojí s vlastným falošným presvedčením, v ktorom si myslí, že žene stačí, ak sa mu páči jej telo a pretože ani nechce očakávať viac, pri žasnutí nad krásou sa obmedzí len na fyzický zjav. Kdesi na pozadí však skryto prebieha boj o moc nad druhým, v ktorom sa používajú tie najzákernejšie trójske kone. Keďže nejde o skutočný vzťah, nejedná sa ani o pravú krásu. Krása už nie je miestom objavovania Stvoriteľa, ale zbraňou, ktorá je zneužitá s cieľom uspokojiť svoje chúťky a podmaniť si druhého.

A tak kde sa vzal, tu sa vzal kult tela, ktoré ak má byť krásne, musí mať presné miery a presnú hmotnosť. Tak sa vytráca skutočná jednoduchá krása a namiesto švárnych šuhajov, poriadnych to chlapov daného slova a poctivého skutku, sa množia hlavohrudné svalovce, ktorým sa žiaľ príliš často mozog rozteká do svalov, pričom zdravý sedliacky rozum nahrádzajú steroidy, ktoré, zdá sa, spôsobujú, že ono dané slovo, ktoré robí chlapa, sa stáva prázdnym priamoúmerne nárastu objemu svalovej hmoty a mení sa na sladké oblbovacie reči, ktoré majú od realizácie práve tak ďaleko, ako slovenskí hokejisti od olympijskej medaily. Podobne sa na miestach, kde sa kedysi vyskytovali pohľadné devy nežné v reči a krehké v srdci, objavujú odraté zajace trápiace svoje podvýživené telesné schránky impermeabilnou vrstvou mejkapu dotvárajúc svoj zjav podpätkom, ktorý sa nielen podobá na slepačiu nôžku, ale aj, žiaľ, viac ako často, vyjadruje podobne žalostnú metamofózu mozgu. K tomu sa pridáva slovník hodný baníka a ako vrchol imidžu vitamíny P a N – promile a nikotín.

Najdesivejšie na tom je však to, že obe skupiny degenerovaných sú skalopevne presvedčené, že len takto a nie inak môžu ohúriť a pritom zabúdajú, že nemôžu nadchnúť srdce. Svoje zranenia a bolesti prenášajú do svojich svalov a svalnatých rečí pokúšajúc sa tak zakryť strach z odmietnutia.

Aby sme si rozumeli. Som si vedomý, že nie všetci (mladí) sa prejavujú takýmito deviáciami a nikdy by som si nedovolil hádzať všetkých do jedného vreca. No a práve mnohí mladí, hoci ohrozovaní týmito tragikomickými vzormi znetvorujúcimi obraz muža a ženy, ktorí nepodľahli pokušeniu pustiť mozog do svalov či slovník do bane, sú dôkazom, že sa dá žiť inak: uvedomujúc si, že hodnota človeka je niekde inde ako v nabratom objeme svalov či v percentuálnom odhalení povrchu tela; vediac, že vo vzťahu sa od nich očakáva podstatne viac, ako prázdne reči bez skutkov či oči žmurkajúce spoza 300%-ných mihalníc.

Čo sa to vlastne očakáva? Veľmi pekne to povedal Pápež František snúbencom v diskusii o manželstve: „Manžel má za úlohu, aby sa manželka stávala viac ženou a manželka má za úlohu, aby sa manžel stával viac mužom. ... Vždy sa usilujte o to, aby druhý rástol. Pracujte na tom. A tak ... vaše deti budú mať dedičstvo v podobe tatka a mamky, ktorí spoločne rástli tak, že sa stávali viac mužom a viac ženou.“

Toto je návod k tomu, ako von zo začarovaného kruhu boja o moc. Treba si uvedomiť svoju hodnotu a následne na to prijať, že v skutočnom vzťahu nejde a nikdy nesmie ísť o moc a nadvládu nad druhým a teda ani o snahu vymaniť za z područia druhého. O čo teda ide? Pápež František to naznačil. V prvom rade si každý potrebuje uvedomiť, čo sa od neho vo vzťahu očakáva. Nie v očiach ostatných mužov či žien, nie len v očiach toho či tej, na ktorého chce zapôsobiť. Treba si uvedomiť, čo vo vzťahu muža a ženy očakáva Boh; čo On vložil do srdca človeka vo stvorení a potom v „novom stvorení“ – v diele vykúpenia. Toto je veľmi dôležité. Cirkev sa modlí „ty si podivuhodne stvoril človeka a ešte podivuhodnejšie si ho vykúpil.“ V diele vykúpenia je dôstojnosť človeka ešte väčšia ako v diele stvorenia.

Dielo vykúpenia je teda návodom a odpoveďou na to, ako von z kolotoča chorých vzťahov. Ako je vrcholom diela stvorenia stvorenie ženy, tak vrcholom diela vykúpenia je Mária. Nová Eva a ikona oslávenej Cirkvi, v ktorej vykupiteľské dielo dosiahlo dokonalosť. Mária, ktorá bola pre budúce zásluhy svojho Syna uchránená od každého hriechu, nielen obnovuje vo svojom živote prvotnú svätosť človeka, ale – a to vždy a jedine zásluhou božieho pôsobenia – ju prekonáva a bytie človeka pozdvihuje do dokonalosti. Mária je tak dokonalá, ako len človek môže byť. Plná milosti, prototyp osláveného človeka a oslávenej Cirkvi, je odpoveďou na otázku o hodnote človeka. Tá spočíva presne v tom, čo vidno v Máriinom živote: svätosť nespočíva len v bezhriešnosti, ale najmä v úplnej spolupráci s Božou milosťou, teda v dokonalom plnení vôle Otca.

Pri vtelení sa Mária stala prvým príbytkom Ducha Svätého a skutočným chrámom Živého Boha. A hoci Mária je ako jediná zo stvorenia uchránená od hriechu, stávanie sa a bytie chrámom Boha je počnúc ňou Božím darom pre každého človeka, ako to dosvedčuje sv. Pavol: „ste chrám živého Boha“ (2Kor 6,16). To, čo Mária dostala v plnosti, je všeobecným darom pre celý Boží ľud a má nájsť realizáciu v živote každého človeka. Mária totiž bola nielen plná milosti, ale aj (rovnako ako každý človek) slobodná. To znamená, že hoci bola chránená od hriechu, v slobode, na ktorú Boh človeku nikdy nesiaha, mala možnosť zhrešiť. No práve preto, že dokonale spolupracovala s milosťou, ostáva slobodná od hriechu a najmä slobodná pre plnenie Otcovej vôle. Aj v Máriinom prípade platí: „Túto slobodu nám vydobyl Kristus“ (Gal 5,1).

Objavením tejto milosti sa začína cesta von z bludného kruhu hriechu. To preto, lebo kým hriech spútava, spolupráca s milosťou oslobodzuje. „Milosťou ste spasení“ (Ef 2,5). To akoby Apoštol povedal, že milosť sa nám dáva naplno a rešpektujúc slobodu človeka chce v každom pôsobiť práve tak dokonale ako v Márii. Táto milosť totiž dáva človeku popri dare slobody aj vedomie, že je Božím chrámom. A toto je základ každého vzťahu – k sebe i k iným. Viem, kým som v Božích očiach. Teda viem čo a ako do vzťahu ponúkam, ale viem aj to, čo a ako vo vzťahu očakávam. Lebo vedomie milosti, ktorú možno slobode prijímať aby premieňala srdce a obnovovala v ňom Boží obraz, vedie k určitému spôsobu života.

Vďaka milosti sa teda môžeme vrátiť k plánu Otca. Preto, že milosť je zadarmo a Boh ju dáva podľa miery, ktorou je On sám – podľa miery Nekonečnej Lásky. Stačí ju prijať. Žena sa teda nanovo môže stať – ak chce – oporou a ochrankyňou srdca muža a muž môže – ak chce – znova žasnúť nad ženou a cez jej krásu objavovať krásu Boha. Ale aj toto by bolo málo, pretože by to znamenalo ostať pri diele stvorenia a my už vieme, že dôstojnosť človeka je vďaka dielu vykúpenia pozdvihnutá vyššie. Práve o toľko, o koľko sa mení vzťah Boha a človeka. Kým v diele stvorenia Stvoriteľ vstupuje s človekom do vzťahu, v diele vykúpenia sa v Máriinom lone človekom stáva.

V diele stvorenia žena prichádza na svet z rebra muža. V diele vykúpenia Cirkev nachádza svoj počiatok v Kristovom prebodnutom Srdci. A je to práve vzťah Krista a Cirkvi, ktorý Apoštol dáva za vzor vzťahu muža a ženy nazývajúc ho veľkým tajomstvom (porov. Ef 5,25-33). Apoštol predstavuje Krista ako nového Adama, z ktorého Srdca (už nie rebra!) prichádza na svet jeho Nevesta – Cirkev.

Ak toto aplikujeme na vzťah muža a ženy v dokonalosti diela vykúpenia, objavujeme, že žena už nestojí blízko srdca muža, po jeho boku. Ona z tohto srdca pochádza, ona je jeho srdcom. Žena už nie je len vrcholom stvorenia, cez ktorý muž objavuje krásu Stvoriteľa. Žena je v tomto zmysle životom muža, za ktorý on chváli Vykupiteľa a ďakuje mu. Preto muž, podľa vzoru Krista vydáva denne seba samého za svoju nevestu (porov. Ef 2,25-28), súc jej – teda svojmu srdcu – verný. A preto žena, vedomá si tejto lásky a, ak to tak možno povedať, svojho pôvodu v srdci muža, ostáva verná mužovi; lebo vie, že jej nevera by zabila srdce, ktoré sa pre ňu necháva prebodnúť a teda by v konečnom dôsledku zabila seba samu, keďže sme vyššie objavili, že týmto srdcom je ona.

Toto znamená byť jedným telom, toto znamená milovať, toto znamená vydávať svoj život s úmyslom, aby sa manželka stávala viac ženou, toto znamená byť srdcom, aby sa manžel stával viac mužom.

Modlím sa za všetkých Vás, zaľúbení, snúbenci a manželia, aby sa Vám s Božou pomocou darilo stávať sa stále viac jedným telom, spolu rásť a tak denne vrastať „do toho, ktorý je Hlavou, do Krista“ (Ef 4,15).

Obrázok: Centro Aletti: Stvorenie Evy. zdroj internet