blog - slovensky

« Späť

Po smiechu býva plač...

...často vravievala mamička, keď sme šantili ako odtrhnutí z reťaze. A často mala pravdu. Inak tomu nebolo ani pred pár dňami.

Kto ma pozná, vie, že som vyrastal na letisku a medzi skautmi, v lete som domov chodil len spávať - aj to nie každú noc. Tábory a víkendovky sa na dlhé roky stali súčasťou môjho života. Potom prišlo niekoľkoročné ticho. NO CAMPING - len občas nejaký úlet s pár ľuďmi, noc "pod oponou z hviezd" a po neopísateľnom východe slnka zasa domov. Priznám sa, že už ma to tak trochu štvalo. Rozhodol som sa, že tento rok to tak veru neostane.

Pred pár mesiacmi som deckám pošepol, že ak sa budú dobre modliť, pôjdeme do tábora. Kolená isto drali poctivo; dobrodinci sa našli, staff tiež. Teda, staff je silné slovo - kuchárka a zdravotníčka sa tiež občas našli v úlohe detí, takže sme na to boli 2 - Juri a ja. Ešteže nás nebolo veľa, všetkých dokopy 13 - "Banánko" a "Onezimus" (naše autá) sa zaplnili a 1 miesto ostalo pre chladničku. Aby sa decká pri presúvaní nehádali, kto kde bude sedieť, vždy ráno pred cestou si miesta losovali.

To, čo sa dialo počas 10 dní na tábore bolo úplne novou skúsenosťou pre deti, ale aj ich rodičov. A do určitej miery aj pre mňa. Smiech nechýbal, veď posúďte sami:

 

Ringo je ideálne vo dvojici

 

Vodný volejbal nesklamal

 

Provokatéri boli nakoniec za studenú sprchu vďační. Napriek tomu, že spočiatku sa zdala dosť drastická...

 

Počas tábora sme spoločne čítali Knihu Tobiáš - poznáte to, príbeh mladého muža putujúceho omnoho ďalej, ako ho otec poslal... My sme putovali na Karmel.

 

Prišli sme trošku neskôr, ako sme predpokladali, ale na zemiaky v pahrebe sme si počkali.

 

Nie každý v noci dokázal zaspať. Možno preto, že v spacáku na zemi je to predsa len iné ako v posteli. Podaktorí bolo hore takmer celú noc - poprosili sme sestričky, aby nám nechali otvorenú kaplnku. Decká  sa chodili modliť celú noc. To je jedna z mnohých chvíľ, v ktorých ma dojali.

 

Zobudili sme sa do slávnosti Karmelskej Panny Márie. Po slávnostnej sv. omši a dobrom obede sme putovali do základného tábora. Každý s batohom vyprosených milostí...

 

Jeden výlet nám predsa len nevyšiel - vrch Vela. Pri 40°C som to s deckami nechcel riskovať. Keď sa nedá ísť hore, vždy sa dá ísť dolu. S nami to šlo dolu vodou... a ešte ako!

 

Potom to prišlo. Posledný deň a posledná noc, keď sa nespí. Takzvaná rozbíjačka - lebo všetci sme sa rozbili. Každý večer bolo zdieľanie - čo sa páčilo a čo nie, kto bol komu anjel... Posledný večer bola ešte jedna runda.  Zhodnotenie tábora každým z nás. Decká sa slzám nebránili, Juri ich neskrýval a mne tiež nechýbali. Zasa mala mamička pravdu... Po smiechu býva plač. Ale tento chutil tak inak... tak nádejne, že o rok si poplačeme znova...

P.S.: vďaka všetkým, ktorí pomohli modlitbou, finančne, organizačne alebo akokoľvek inak. Nech Vás dobrý Pán odmení!

foto: ja :)

Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
Krásne emoticon Prajem vám, aby takéhoto plaču bolo u vás stále viac. Mnohokrát sa detský tábor podceňuje a berie sa ako niečo čo stačí, kým decká nie sú väčšie na seriózne víkendovky a oázy plné duchovna...ja som sa aj na vlastnej koži presvedčila, že tieto tábory sú vždy miestom, ktoré nám zmení život. Prajem veľa chuti do takýchto dobrých vecí
Odoslané 26.7.2012 14:56.
..veľmi pekné. Aj bez obázkov si to viem živo predstaviť. A pri tých slzičkách mi preskočil mráz po chrbáte, ale taký príjemný. :-)
Odoslané 26.7.2012 14:56.
tak už si predstavovať nemusíš emoticon vďaka pomoci nášho admina Martina máme blog aj s fotkami emoticon
Odoslané 26.7.2012 15:38 ako reakcia na žaneta Krížková.
no super, presne tak som si to predstavovala :-) len ta voda ma v mojich predstavách tak nedesila ako z tej fotky. Tam by ma nikto nedostal:-) Bobríka za odvahu.
Odoslané 26.7.2012 17:46 ako reakcia na tomáš kuník.
voda nedesí emoticon na rafte sedeli aj decká, čo nevedeli plávať. naučili sme ich, že voda je kamoš, vesta zavadzia... a na 3. deň večer podaktorí skúšali plávať aj bez vesty - pravdaže v pokojnej vode. na rafte je povinná. takže ešte raz: voda je kamoš. ale treba ju rešpektovať - ako každého parťáka emoticon
Odoslané 26.7.2012 17:51 ako reakcia na žaneta Krížková.
Otec Tomáš, vďaka! Nech Vám pomáha Panna Mária, Kráľovná apoštolov, i všetkým misionárom, roztrúseným po svete, aby sa šírilo nebeské kráľovstvo od srdca k srdcu...Je radosť čítať Vaše postrehy, príbehy, zážitky, obdivovať fotky, lebo zo všetkého cítim lásku. A láska sa predsa prejavuje v skutkoch. Pochválený buď Ježiš Kristus!
Odoslané 26.7.2012 20:10.
ďakujem. ak je to takto, tak potom to všetko plní svoj účel emoticon prosím o modlitby
Odoslané 26.7.2012 20:58 ako reakcia na Eva Vráblová.
Odoslané 26.7.2012 22:45 ako reakcia na tomáš kuník.
Tomáš, ďakujem za všetko, čo robíš pre tie decká. Asi by som sa na chvíľu odmlčal, lebo mám bázeň pre tým, čo Boh robí skrze tvoju misiu v Albánsku.
Odoslané 27.7.2012 6:01.
Bohu vďaka. často prežívam niečo podobné... do blogu som nenapísal - pozabudol som - že to bolo prvýkrát, čo som našiel odvahu zobať decká k vode. na Slovensku som ich nikdy nebral ani na oficiálne kúpalisko a tu hneď do divokej vody... nestíham žasnúť, čo Boh robí...
Odoslané 27.7.2012 7:15 ako reakcia na Martin Lojek.
Posielam pozehnanieemoticon A nech mi niekto hovori, ze Cirkev nic nerobiemoticon)
Odoslané 27.7.2012 21:28 ako reakcia na tomáš kuník.
ďakujem emoticon zvykol som si, že kto chce psa biť, palicu si nájde. a keď nenájde, tak si doňho aspoň kopne...
Odoslané 27.7.2012 22:21 ako reakcia na Martin Majda.
Palíc je naozaj neúrekom...
Odoslané 28.7.2012 5:38 ako reakcia na tomáš kuník.
Vyvolalo to vo mne spomienku na nášho kňaza - učiteľa náboženstva. Okrem hodín náboženstva, aj v období prázdnin, nás brával kúpať sa v rieke, hrávať futbal , dievčatá sme si vili vence z margariet a tancovali. (V r. 1950 sa "stratil")
Odoslané 28.7.2012 5:44 ako reakcia na tomáš kuník.
vďaka. aj keď neviem, či sa mi páči tá vízia "straty" emoticon
Odoslané 28.7.2012 20:32 ako reakcia na Anna Václavová.
Hm, chcela som tu napísať niečo o veľkej ľútosti aj namrzenosti, že sa mi nedalo... Chvíľku som sa až hnevala na kadečo a seba. Napokon mi ostali "len" modlitby za tábor.
Bratu, ale poznáš tie moje oné v hlave - aj voľajakú kašu som varila, aj ma nohy veru boleli a - aj som plakala...
Odoslané 5.9.2012 19:34.
majka, to je dobré, o rok máš šancu na reparát emoticon
čo sa kaše týka: http://gigavideo.sk/masa-a-medved-ruzova-kasa emoticon
Odoslané 7.9.2012 10:35 ako reakcia na Mária Melicherčíková.
Júj, až by som závidela... ale nezávidím, len sa teším, že vám bolo doprite, po čom my ešte len túžime... Krásne, aj fotky! Vďaka Bohu a tvojej odvahe, Tomáš! Veď Pán sa stará, poslal isto čatu anjelov strážnych! Deti aj vy (bol si sám s deťmi?) mali isto úžasný zážitok! Chválim Pána za všetku krásu a lásku a radosť!!! Tej nebude nikdy dosť! prosím o požehnanie a modlím sa za tvoje a Božie projekty!
Odoslané 7.9.2012 11:11.
emoticon
veru, vďaka Bohu! tam bolo anjelov strážnych celá légia... okrem tých neviditeľných Juri a 2 dievčatá z Rreshenu, takže sme na nich boli 4, aj keď dievčatá ešte nemali skúsenosť z takého tábora, ale dobre bolo. vďaka za modlitby.
žehnám ťa+
Odoslané 7.9.2012 11:18 ako reakcia na Mária Künzl.