Len pár dní som bol mimo farnosti – od stredy do stredy. Keby mi niekto povedal, čo ma počas toho týždňa čaká, možno by som neuveril...

3840 km – cesta na Slovensko, po Slovensku a zo Slovenska – sa dá rozdeliť celkom rovnomerne na tretiny. Za 8 dní je to asi môj doterajší rekord za volantom. Samozrejme, anjel strážny sa tiež celkom slušne vyznamenal...

No a pri hromadení kilometrov sa hromadili aj stretnutia... A aké stretnutia! Vlastne, o tie išlo. Nehromadili sa popri kilometroch, kilometre sa hromadili kvôli stretnutiam... Niektorí z Vás, ktorých som dovtedy osobne alebo aj vôbec nepoznal, ale aj tí, ktorých poznám... ani sa nepamätám odkedy...

Každé stretnutie bolo pre mňa výnimočné. Každé bolo slávením a hlásaním viery. Nechcem menovať, koho všetkého, kde a pri akej príležitosti som stretol. Ani nie preto, aby som azda niekoho nezabudol (čo sa mne ľahko môže stať), ako skôr preto, že tých stretnutí bolo naozaj veľa. A (len) všetky spolu vytvárajú predchuť neba.

Som naozaj vďačný Pánovi za všetkých Vás, ktorí ste spôsobili, že som sa tých pár dní cítil ako v nebi. Nech je Vám za to sám Pán odmenou!

P.S.: učím sa byť vďačný aj za to, že niektoré stretnutia nevyšli. Pán vie, čo robí...