« Späť

PÚŤ ZMIERENIA 3. LITOVCI A LOTYŠI, BLÍZKI I VZDIALENÍ

PÚŤ ZMIERENIA 3. LITOVCI A LOTYŠI, BLÍZKI I VZDIALENÍ

Litovci a Lotyši sú si pôvodom podobní, obidva národy hovoria baltským jazykom. História ich rozdelila. Jedni vládli, iní boli skoro stále podriadení. Prví si zachovali katolícku vieru, druhí väčšinou prešli k protestantizmu.

Z Varšavy sme večer dorazili do 2. najväčšieho mesta v Litve do Kaunasu. Priatelia redemptoristi, ktorí v Litve otvárajú svoju misiu, nás pozvali do štýlovej reštaurácie, kde sme si posedeli pri národných jedlách a dobrom litovskom pive. Skoro rok sa učia litovčinu, ktorá je pre nich veľmi ťažká, i keď sú v nej nejaké slovanské slová. Boli dlho s Poliakmi v spoločnom štáte. Litovci sú baltský národ, ktorý patrí do širokej skupiny indoeurópskych národov a najbližšie sú Slovanom, i keď reči sa za tisícročia odlúčenia veľmi vzdialili, nerozumejú si. V Litve žije 84 % Litovcov, 6 % Poliakov a 6 % Rusov. Podobne ako Poľsko, je Litva hlavne katolícka krajina s krásnymi kostolmi. V posledných rokoch sa v Litve vzmáha novopohanstvo, prírodné náboženstvo. Nadväzuje na dávne tradície. Litva bola posledná pohanská krajina v Európe. Kresťanstvo prijali natrvalo až v 14. storočí od Poliakov. O novopohanstve sme sa presvedčili v Kaunase, kde je okrem bizarného Múzea čertov pohanské obetište. Redemptorista Peťo nám ukázal pri sútoku riek pohanský oltár. Bolo tam napísané, že každý týždeň prinášajú na obetnom oltári obete, zatiaľ len čiastky úrody.

Ráno sa vydávame za dažďa na prehliadku Kaunasu vedenú redemptoristom Petrom. Míňame františkánsky kostol...

... a stredoveký hrad

Na sútoku riek sa týči pohanský oltár, kde pravideľne prinášajú obete

Cesta Litvou nás viedla do najväčšieho pútnického miesta Šiluva. Katolícky kostol tu založili v roku 1457. V čase reformácie v roku 1532 sa obec dostala do rúk kalvínov. Posledný katolícky kňaz zakopal oltárny obraz Panny Márie s Ježiškom a cennosti kostola. V roku 1608 sa zjavila pastierikom Panna Mária a neskôr ju videl i kalvínsky pastor. Obec i široké okolie sa vrátili ku katolíckej viere. Slepý storočný muž sa dopočul o zjaveniach a spomenul si na noc, keď pomáhal katolíckemu farárovi zakopávať cennosti kostola. Dedinčania ho priviedli na pole zjavení, aby našli zakopané poklady. Len čo sa tam dostal, zrak sa mu zázračne obnovil. Od radosti a vďačnosti ukázal miesto ukrytia.

Mariánska svätyňa v Šiluve je litovský Šaštín

Naša Matka nás pozýva k viere v Ježiša. V diaľke vidno vežovitú kaplnku zjavenia Panny Márie.

V kaplnke, ktorú navštívil sv. Ján Pavol II., sú nasvietené kamene, kde sa zjavila Panna Mária. Tu niekde boli zakopané cennosti kostola.

Jednou z najväčších atrakcií, ktorú navštevujú aj neveriaci, je Hora krížov pri meste Šiauliai. Veľmi zvláštne miesto, veľmi nás to neoslovilo. Je to naozaj svetový unikát – vztýčenie tisícok krížov rôznej veľkosti a tvaru. V čase, keď bola Litva súčasťou Sovietskeho zväzu, sa vládnuci režim pokúsil miesto ako nežiadúci náboženský a národný symbol opakovane zlikvidovať. Kríže boli niekoľkokrát zničené buldozérmi, ale miestni obyvatelia ich vždy znova vztýčili. Páčili sa mi vyrezávané ľudové kríže, ktoré mali v sebe niečo originálne litovské. Miesto má predsa pre hľadajúcich a neveriacich tajomnú atmosféru, ani nevedia prečo. Je to určite Kristova obeta na kríži rozmnožená na tisíce spôsobov a neustála modlitba bratov františkánov ku Kristovi v priľahlom kláštore.

Hora krížov s tisíckami krížov z celej Európy hovorí aj o pohnutých osudoch a obráteniach mnohých ľudí

Nad Horou krížov duchovne bdejú františkáni a vyprosujú obrátenia...

Večer sme dorazili do Paríža Pobaltia do Rigy. Zavítali sme na modlitbu spoločenstva Efata, kde bol aj otec Aivars tajomník miestneho biskupa, ktorý bol viackrát na Slovensku. Pomodlili sa za nás, vydali sme im svedectvo o púti a nakoniec na ich prianie sme im zaspievali. Potešili sme ich, lebo Lotyši radi spievajú. Na krátkom družnom agapé nás ponúkli koláčikmi, sušienkami a tradičnými uhorkami na nakladanie - surové boli rozkrájané na štvrtky. Obetavý otec Aivars nám ráno odslúžil sv. omšu, aj keď mal veľa povinností.

Naše auto pred rezidenciou arcibiskupa. Vľavo vidno vežu katolíckej Katedrály sv. Jakuba.

Riga je veľmi pekné mesto severoeurópskeho vzhľadu, ktoré leží na rieke Daugave širšej ako Dunaj v Bratislave. Riga patrila medzi hanzové mestá, čiže prístavné a obchodné mestá s nemeckým vplyvom okolo Baltského mora. Vľavo vidno evanjelický dóm, ktorý je najväčším kostolom v Pobaltí. Pôvodne to bola Katedrála Panny Márie. Za ňou sa nachádza hrad bielej farby. Vpravo sa týči katolícka Katedrála sv. Jakuba. Fotografia je urobená zo 122 m veže evanjelického Kostola sv. Petra. 

Nádherný pravoslávny Chrám Kristovho narodenia symbolizuje silnú ruskú menšinu v Lotyšsku. Paradoxne hneď vedľa sa nachádza Pamätník slobody lotyšského národa. Vraj je to s výškou 42 m najvyšší pamätník v Európe. 

Aj v Rige majú Kostol Sedembolestnej Panny Márie

Impozantný gotický Chrám sv. Petra, teraz evanjelický.

Lotyšsko je jazykovo blízka krajina Litve. Lotyši tak ako Litovci sú baltské národy, ktoré sa niekedy v dávnej minulosti oddelili od Praslovanov. Stáročia vzájomného odlúčenia Lotyšov a Litovcov, pre ich odlišnú históriu, ich jazykovo oddialili, že si vzájomne nerozumejú, asi podobne ako Angličania a Holanďania. Lotyši nemali svoje kráľovstvo ako Litovci. Od 13. storočia boli v područí nemeckých rytierov v tzv. Livonsku, ktoré sa nazývalo aj Terra Marianna (Máriina zem). V novoveku podliehali i Dánom, Švédom, Poľskolitovskému štátu, Rusom a Nemcom. Samostatnosť nadobudli až po 1. svetovej vojne. V Lotyšku žije 62 % Lotyšov, 25 % Rusov (v Rige až 50 %). Lotyšsko je kresťansky najzmiešanejšou krajinou v Európe, prevažujú evanjelici (34 %), menej je katolíkov (24 %) a pravoslávnych (18 %).

S Lotyšskom sme sa rozlúčili pri Baltickom mori, kde vidno balvany prinesené ľadovcom pred desiatkami tisíc rokov.