Ctihodného kňaza Dolinda Ruotola (1882-1970) prirovnávajú k rovesníkovi Pátrovi Piovi (1887-1969). Raz páter Pio povedal pútnikom z Neapola: „Prečo sem chodíte, keď máte v Neapole pátra Dolinda? Choďte k nemu, je to svätec!“
Ctihodného kňaza Dolinda Ruotola (1882-1970) prirovnávajú k rovesníkovi Pátrovi Piovi (1887-1969). Raz páter Pio povedal pútnikom z Neapola: „Prečo sem chodíte, keď máte v Neapole pátra Dolinda? Choďte k nemu, je to svätec!“ Raz Páter Pio vyznal pátrovi Dolindovi: „V tvojej duši je prítomný celý raj.“ Naozaj, spisy pátra Dolinda sú také hlboké, že páter Pio raz povedal: „Ani jedno slovo, ktoré vyšlo z pera pátra Dolinda, by sa nikdy nemalo stratiť.“
Páter Dolindo a Páter Pio sa navzájom nielen rešpektovali a vážili si jeden druhého, ale aj zdieľali mnohé mystické dary. O oboch bolo známe, že mali schopnosť bilokácie. Obaja vedeli čítať v dušiach. Obaja mali mystické videnia Ježiša. Chvála Bohu a Jeho prozreteľnosti som bol dva roky po sebe na hrobe pátra Dolinda. Ďakujem mu za mnohé dobrodenia a podnety.
Dolindo ako dieťa vyrastal v centre Neapola, v ktorom najokatejšie prebiehal a myslím, že i prebieha boj medzi svetlom a temnotou; na jednej strane kresťanstvo s mnohými kostolmi a relikviami významných svätcov a na druhej strane okultizmus v tajných spolkoch v podzemí, mafia a ľudové pohanstvom s poverami, neresťami a nadávkami v uliciach.
Meno „Dolindo“, ktoré mu vymyslel otec, znamená „bolesť“ a jeho život bol naozaj celý poznačený veľkou bolesťou. V priebehu života prežíval jedno pokorenie za druhým v takej miere, až sa na ňom vyplnili prorocké slová istého biskupa: „Budete mučeníkom, no nie mučeníkom krvi, ale srdca.“ Vo svojom obrovskom utrpení sa Dolindo stával dieťaťom, ktoré stále viac a viac dôverovalo Nebeskému Otcovi, odovzdávalo sa Mu a spoliehalo sa na Jeho pomoc.
Rodina Ruotolovcov a dieťa Dolindo
Ruotolovci bývali v centre veľmi blízko gotického Kostola sv. Kláry a barokového kostola Gesù Nuovo (Ježiša Nového). Keď mal niekoľko rokov, mama ho brávala do jedného zo spomínaných kostolov, kam sa dostali do 5 minút. I keď bol jeho otec vysokoškolský učiteľ, k rodine sa chovala ako despota. On si dožičil pohodlie, ale rodina s 9 deťmi žila v biede a hlade. Dolinda zvlášť ponižoval až týral, napríklad za malý priestupok ho tvrdo bil až do omdletia, zatváral ho do tmavej pivnice s myšami. Chlapcovi to veľmi ublížilo, vnútorné zranenia ho urobili neschopným sa učiť, pripadal si ako kretén.
Kostol Gesù Nuovo
Kostol sv. Kláry
Keď mal Dolindo okolo 8 rokov, rodina sa presťahovala do malého bytu v ešte užšej uličke, kde sa s rozpaženými rukami dalo dotknúť obidvoch strán ulice. Myslím si, že nový byt nebol náhodný. Bohabojný intelektuál, inžinier a matematik Rafael a zbožná Silvia zo schudobnenej šľachtickej rodiny sa brali z lásky. Po svadbe sa ukázalo, že Rafael je násilnícky, časom až zúrivý. Pravdepodobne sa pod diabolskými vplyvmi stal tyranom. Rodinu presťahoval do jedného z ezoterických trojuholníkov v centre Neapola len 100 m od okultného centra, podľa názoru týchto ľudí. Predpokladám, že otec navštevoval nejaké ezoterické krúžky, či seansy. Bežný Neapolčan mieša kresťanskú vieru s poverami až mágiou. Napriek tomuto otcovmu zlému pôsobeniu na rodinu, Dolindo vplyvom zbožnej matky miništroval v Kostole Svätej Márie duší v očistci pri oblúku (Santa Maria delle Anime del Purgatorio ad Arco). Kostol Panny Márie bol známy kostnicou a spojitosťou s modlitbami za zosnulých. Neďaleko odtiaľ v Kostole sv. Pavla u kajetánov bol na Prvom svätom prijímaní.
Jeden zo symbolov Neapola je smiešna postavička Pulcinella. Len málo ľudí vie, že je to temná okultná postava.
Kostol Panny Márie duší v očistci.
Kostol sv. Pavla a sv. Kajetán.
Dolindo v tom čase rástol ako samorast. Okrem tradičnej viery ho nikto neučil osobnému vzťahu s Bohom. Ale Ježiš si ho aj tak po krôčikoch formoval. Dolindo hovoril o sebe, že v tom čase nebol dieťa ale neandertálec. Choval sa ako divoch, hriech si neuvedomoval, sám sa túlaval temnými uličkami centra, kde hľadal niečo na jedenie. Psychické napätie riešil „neslušnými slovami“, ktoré pochytil na ulici. Keď sa od matky dozvedel, čo znamenajú, vyhýbal sa miestam, kde ich počul. Boh to na neho dopustil, aby si v živote uvedomil, že všetko dobré, čo sa v ňom udeje, je dar od Neho.
Keď mal Dolindo 13 rokov, mama spolu s deťmi utiekla z domu, lebo situácia s manželom už bola neúnosná. Využili chvíľu, keď mal mať prednášku na vysokej škole a presťahovali sa k príbuzným matky aj s najpotrebnejšími vecami v ruke. Ponáhľali sa do štvrte na kopci vzdialenej cca 1,5 km.
O krátky čas matka Dolinda s bratom zapísala do školy, ktorú viedli vincentíni. Učenie mu vôbec nešlo. V kaplnke sa modlil: Moja sladká Matka, ak chceš, aby som sa stal kňazom, daj mi rozum a inteligenciu, veď vidíš, že som kretén. Pokľačiačky nakrátko zadriemal a po zobudení bola jeho myseľ pripravená a osvietená. Odvtedy to bol iný chlapec. Čítal s porozumením, vedomosti sa mu ukladali do pamäte. Začínal sa ozývať v diskusiách, časom i tvoril literárne formy a komponoval hudbu. Inteligenciu získal najmä vo veciach týkajúcich sa Boha. Mal Dolindo od narodenia nízke IQ a Boh mu ho zázračne zvýšil? Podľa môjho názoru, nie. Z toho, že si sám uvedomoval neschopnosť sa učiť a pamätať si, vyplýva, že jeho inteligencia existovala, ale bola zablokovaná psychickými zraneniami od otca. Boh ho zázračne omilostil, sňal z neho toto jarmo a vrodená inteligencia sa začala prejavovať.
Uvediem príklad u seba. V čase školských rokov som pociťoval, že som v akomsi útlme. Nebol som schopný sa naplno sústrediť. Aj som preberanej látke rozumel, ale veľmi dlho mi trvalo, než som vnútornú hmlu mysle prekonával. Príčinou útlmu myslenia bola pravdepodobne potravinová alergia. Keď som už ako pracujúci absolvoval testy na alergiu, vyšla mi alergia na zložky mlieka. Keď som mlieko vysadil, myseľ sa rozjasnila. Nebol to typ zázraku ako u Dolinda, ale verím, že Boh ma priviedol k tomu, že som šiel k lekárke.
Ešte uvediem iný príklad o zhubnom pôsobení zlej až neexistujúcej starostlivosti a výchovy na malé dieťa. Nedávno som dočítal obsahovo silnú knihu „Kuřák Bible“ – svedectvo obráteného zločinca. Jeho matka ho neprijala už po dvoch dcérach. Vôbec sa o neho nestarala, nakoniec ho chorého a napoly mŕtveho pohodila na poli. Našli ho ľudia a po pol roku v nemocnici ho dali do sociálnej starostlivosti. Po čase si ho zobral vlastný otec aj s dvomi staršími deťmi, manželku z domu vyhodil. Nezvládnuteľného chlapca často surovo bil. Myslel si, že ho prevychová. Syn bol poznamenaný tak hlbokou traumou, že sa z neho stal sociopat, divé zviera schopné vykonať hocijaké zlo, aby si uchránilo svoju identitu.
Dolindo sa po čase stretol s otcom. Otec ho navštívil v seminári u vincentínov, keď už bol vážne chorý. Dolindo mu odpustil, v každom človeku videl Božiu tvár, hoci úprimne priznal, že ho to stálo veľa námahy a vnútorného boja. Dolindo časom presvedčil matku, aby manželovi odpustila. Muselo byť dojímavé ako sa rodina modlila pri dlhej agónii otca. Vzťah s otcom sa Dolindovi usporiadal až po jeho smrti. Vtedy ho prosil z očistca o odpustenie a pomoc.
Pane Ježišu, prosí Ťa, vyjasni mi myseľ, aby som rozumel hlavne Božím veciam, aby som Boha miloval nadovšetko, aby som videl Boha v každom človeku a aby som dokázal každému odpustiť.
