« Späť

SLUŽOBNÍCI BOŽIEHO MILOSRDENSTVA SÚ TU PRE NÁS

Sv. Páter Pio a Sv. Leopold Mandić nám svojim príhovorom pomôžu pri spovedi

Keď som bol s manželkou nedávno na pútnickom mieste na Budkove, boli tam zriadené spovedné búdky s názvami sv. Pátra Pia a sv. Leopolda Mandića. V minulom roku som s priateľmi navštívil miesta pochovania týchto dvoch svätcov a s rodinou narodenia sv. Leopolda. Prečo sú na Budkove mená práve týchto svätých?

Odpoveďou je nám udalosť z roku 2016. Od decembra 2015 do novembra 2016 sme v cirkvi prežívali mimoriadny Svätý rok milosrdenstva, keď sme sa mali ponoriť do Božieho milosrdenstva ako napísal pápež František: "V tomto máme v každodennom živote prežívať milosrdenstvo, ktoré Otec zosiela na nás od večnosti. Nechajme sa počas tohto jubilea prekvapiť Bohom. On nikdy neprestáva otvárať dvere svojho Srdca dokorán, aby nám zopakoval, že nás má rád a chce sa s nami deliť o svoj život."

Žehnajúci sv. Páter Pio so stigmou na ruke – s ranou umučenia Krista

Socha sv. Leopolda Mandića pred Sanktuáriom v Padove

Na prosbu pápeža Františka 3.2.2016 do Ríma v rámci Roka milosrdenstva došli dvaja velikáni Milosrdenstva - sv. Páter Pio a sv. Leopold Mandić prostredníctvom svojich telesných schránok, aby boli vzorom pre mimoriadne poverených kňazov v spovedi odpúšťať veľmi ťažké hriechy. Dvoch významných svätcov, ktorí majú veľa spoločných vecí, doniesli z kútov Talianska do Ríma vďační ľudia, ktorí v živote pocítili ich príhovor alebo ich osobne poznali.

Boh mi osobne preukazuje milosrdenstvo, keď mi s láskou pomáha dostať sa z mojej telesnej a duševnej biedy. Boh ukazuje v milosrdenstve svoju veľkosť, ochotu odpustiť mi aj najťažšie hriechy, ukazuje mi svoju trpezlivosť, keď mňa hriešnika netrestá hneď, ale ma volá k zmene života. Ja to sám nedokážem, tak mi Boh k tomu ponúka silu. Cirkev nám oddávna predkladá sviatosť zmierenia – spoveď. Už veľakrát v živote som po svätej spovedi pocítil neobyčajný pokoj a novú silu konať dobro. Je to pocit ako keď dlho nesiete ťažký batoh a môžete ho zložiť a odpočinúť si. Stačilo, že som Ježišovi skrze kňaza úprimne vyznal, odovzdal a oľutoval všetky hriechy, na ktoré som si spomenul. Je to už vyše 30 rokov odvtedy, keď som sa po mojom obrátení odvážil ísť na spoveď.

Sv. Páter Pio sa narodil v roku 1887. Stal sa kapucínom a neskôr kňazom. Celý jeho život bol poznačený hlbokým vzťahom s Ježišom a jeho matkou Máriou. Prežíval ťažké telesné i duchovné utrpenia ako napr. nepochopenie nadriadených a zákaz činnosti. Boh osobne alebo skrze svätých mu počas utrpení poskytoval útechy v podobe návštev ale obdaril ho i svojimi ranami na kríži. O tom, že nebol nejakým duchovným blúznivcom svedčia tisíce ľudí, ktoré u neho v San Giovanni Rotondo hľadali Božie svetlo pre svoje utrpenia. Po spovedi od neho odchádzali s objavenou alebo posilnenou vierou, psychickým i telesným uzdravením. Prichádzalo za ním toľko ľudí, že často spovedával 10-12 hodín denne. Správne odhadol, čo penitenti potrebovali, a vždy našiel to správne slovo, aby priviedol ľudí bližšie k Bohu. Zomrel v roku 1968. Na Youtube sa nachádzajú desiatky zaujímavých videí „Po stopách Pátra Pia.“

Pôvodný kapucínsky kostol vľavo, ku ktorú museli pre množstvo návštevníkov sv. Pátra Pia postaviť väčší kostol Svätej Márie milostí v roku 1959

Krížová cesta v San Giovanni Rotondo pri kapucínskom kláštore, kde pôsobil sv. Páter Pio

Mozaika znázorňuje ako Páter Pio navštívil vo väzení kardinála Mindszentiho, ostrihomského arcibiskupa, ktorý bol uväznený komunistickým režimom. Doniesol mu potrebné veci na svätú omšu a spolu s ním ju slúžil

Nemocnica, ktorú dal vybudovať sv. Páter Pio v roku 1956, patrí k najlepším v Taliansku

Sv. Leopold Mandić sa narodil v roku 1866 v chorvátskej rodine v meste Herceg Novi v dnešnej Čiernej Hore. Napriek svojej veľmi malej postave, telesným hendikepom, nemotornej chôdzi a zajakávaniu, žiaril ohromnou duchovnou silou. Vstúpil ku kapucínom a neskôr sa stal kňazom. Od roku 1906 do konca svojho života žil v Padove. Preslávil sa ako apoštol sviatosti zmierenia, čo bolo jeho hlavným poslaním. Bratia kapucíni Leopolda často kritizovali pre jeho prístup k spovedi. Hovorili, že je príliš zhovievavý a súcitný. S ľuďmi zaobchádzal veľmi citlivo, vždy mal pre nich porozumenie. Prichádzali k nemu tisícky ľudí chudobní i bohatí, vysoko postavení i vzdelaní. No vždy bol zásadový, otvorene kritizoval interrupcie, mal veľmi rád matky s deťmi. Na jeho podnet vznikli aj viaceré sirotince pre opustené deti. Veľmi miloval Pannu Máriu. Zomrel vo veku 76 rokov na rakovinou.

Rodné mesto Castelnuovo, dnes Herceg Novi v Čiernej Hore, kde sa narodil sv. Leopold Mandić

Záliv Boka Kotorska s rodným mestom sv. Leopolda Mandića Herceg Novi, ktoré sa nachádza vľavo hore blízko stĺpu dymu

Kostolík sv. Leopolda Mandića v rodisku v meste Herceg Novi v Čiernej Hore

Svätý Leopold veľa spovedal ako zobrazuje reliéf pred jeho Sanktuáriom v Padove. Vľavo hore asi autor schválne umiestnil Pannu Máriu s Ježiškom, na ktorých sa páter Leopold spoliehal.

Kapucínsky kostol v Padove bol takmer zbúraný bombardovaním počas 2. svetovej vojny, len časť, kde býval a spovedal sv. Leopold Mandić, zostala stáť (fotografia v Sanktuáriu sv. Leopolda)

Obaja svätci spovedali celé dni aj 15 hodín denne a prinášali často v noci ťažké obety za kajúcnikov. Obidvaja vedeli čítať v ľudských srdciach. Napríklad pripomenuli kajúcnikovi nejaký skrytý hriech, ktorý zabudol alebo zatajil. Keď chodím na spoveď prosím sv. Pátra Pia a sv. Leopolda Mandiča o pomoc, aby osvietili spovedníka a vnukli mu výstižné slová pre môj život. Niekedy mi naozaj povie do života na príhovor svätých výstižné a prekvapujúce slová. Bohu vďaka!