« Späť

Spomienky na tábory - rok 2000/7

Myslím, že každý veriaci dlho sníva o tom, ako sa raz stretne so svojím Pánom. Až raz nastane tá chvíľa, kedy človek naplno pocíti existenciu Boha a začne mu prejavovať svoju veľkú náklonnosť. V krátkom okamihu mu povie to, čo by mu nedokázal povedať ani za desiatky rokov. Vtedy má Pán zo svojich detí neuveriteľnú radosť a deti majú veľkú radosť z Pána.

Aj ja som mala možnosť stretnúť sa s Duchom Svätým a odkázať nášmu Pánovi, ako veľmi ho mám rada. Mohla som mu vyliať celé moje srdce a On úpenlivo počúval. Moje prosby za odpustenie, prijal s otvoreným srdcom. A preto si myslím, že Pán je jediný, kto dokáže vypočuť naše prosby, dokáže nám pomôcť aj v tých najťažších chvíľach, a nič za to nežiada.

Zážitkov z tábora mám viac než dosť, a myslím si, že nie som sama, kto považuje tento tábor za veľmi super, a taktiež, že nie som jediná, kto by sa na tábor rád vrátil. A preto by sme mali byť vďační Bohu za to, že pre nás takýto tábor pripravil a mali by sme ho poprosiť aj za to, aby nám takýto tábor doprial aj na budúci rok.

K, 14 rokov (zatiaľ nepokrstená)

napísal Danica Sedláčková

29.4.2012 19:30

2879 Prezretí, 0 Komentáre