O kúsok ďalej stála jedna moja priateľka. Akoby bola vylúčená z toho kruhu radosti, kde sa všetci objímali a prežívali Božiu lásku. Počula som hlas – povedz jej, že Pán ju dnes čaká. Nabrala som odvahu pomerne rýchlo a prišla s bázňou k nej. Spýtala som sa, či nechce, aby sa za ňu modlili. Ona odvetila len toľko – asi nie, ja sa bojím. A tu som počula Pána v mojom srdci – to si nemala povedať. Máš jej povedať, že Ja ju dnes čakám, chcem byť s ňou. Odprosila som v duchu za moju nevernosť a povedala som jej to.

Ona znovu povedala, že sa bojí – tak som ju zaviedla bližšie k modliacim sa a spolu sme sa aj s manželom za ňu modlili. Zacítila som, ako sa zachvela a začala plakať. Objala som ju a zrazu som mala pocit, že všetkých ľudí na tomto mieste milujem. Zrazu som pochopila, že nemôžeme sa mať radi ako prví kresťania, iba v Duchu. Nemôžeme vysloviť – Ježiš je Pán, iba v Duchu. Človek sám nie je schopný ničoho – ak nemá Ducha. A bola som mu nesmierne vďačná. Nedá sa to vyjadriť slovami, čo prišlo s Duchom ku mne, do mojej duše. Radosť, že môžem nasledovať Pána, že môžem milovať, nekonečný pokoj, istota Božej milosti, obrovská túžba po Božom slove, túžba po modlitbe, túžba slúžiť a byť svedkom Jeho milosti.

Večer po príchode zo stretnutia sme sa s manželom zdieľali a potom sme hlboko do noci chválili Boha. Pesničky sa mi už vôbec nezdali len také synťákové, ale hlboko ma oslovovali myšlienky v piesňach a vovádzali do Božej prítomnosti a modlitby chvály a vďaky. Toto oslovenie stále trvá.

Prežívam veľkú túžbu po Božom slove a stalo sa mi zvlášť cenným a vzácnym. Chvejem sa v duchu pred tým, ako Pán koná v našich životoch, ako nás oslovuje skrze svoje Slovo, ktoré je také živé! Spolu s manželom prežívame dosiaľ nepoznanú jednotu v modlitbe, oslave Boha a čítaní Božieho slova, vo vydávaní svedectva a vnímaní Božej milosti, ktorá má zrazu pre nás taký hmatateľný dôkaz v každodennom živote.

Naše deti sa nás pýtajú – mami, a čo je to svedectvo ? Aj ja chcem počuť tvoje svedectvo ! Milujeme sa ako rodina láskou úplne odlišnou od doterajšej. Pán mi dáva obrovskú trpezlivosť s deťmi, keď sa teraz hašteria a čo je úžasné pri prechladnutí alebo nejakej bolesti sme sa s deťmi začali namiesto mastičiek a liekov modliť za uzdravenie. A naša Alžbetka mi hovorí – maminka, a prečo sa aj nad ocinkovým kolienkom nepomodlíš ako nad mojou nožičkou ? Veď uvidíš, že mu to pomôže ako vtedy mne!  Boh je veľký!

Stalo sa veľa vecí. Okrem iného ma Pán oslobodil aj od televízie. Vôbec ju nepotrebujem, dokonca cítim k televízii odpor, pretože dnes už viem, že ma vzďaľovala od Pána.  Môj manžel povedal, že jeden zážitok s Duchom Svätým vyriešil to, čo sa on snažil vyriešiť už niekoľko mesiacov. Som mu vďačná. Náš manželský život teraz je úplne nový, naplnený a na prvom mieste nie som ja alebo manžel – ale Pán. Aleluja! Už to nechápem, že Boh mi manžela hlbším životom viery berie, ale práve naopak - v Ňom nachádzame hlbší prameň skutočnej lásky, ktorá miluje to, čo je v nás neporušiteľné. Pán ku nám stále prehovára skrze maličkosti a my sa učíme žiť v jeho prítomnosti. Modlíme sa, aby sme zostali verní Jeho milosti.

Aleluja! Chválim Pána, že ste prišli v čítaní až sem, pretože je toto svedectvo dôkazom Jeho dobroty a veľkosti . Nech je pochválený a zvelebený Pán, nech je vyvýšené jeho sväté meno Ježiš. Vďaka Ježišovi za jeho matku Máriu, ktorá ma sprevádzala svojím zvláštnym materinským požehnaním na celej ceste a stále ma sprevádza. Cítim jej mocnú ochranu.