V tábore na Húškach ma oslovil Boh. Keď som prišla do tábora, spoznala som nových ľudí. O niekoľko dní v tábore sme s novými kamarátkami nemohli spať. Zrazu prišla jedna kamarátka a povedala, aby sme sa išli s ňou napiť a tak sme šli. Keď sme dopili malinovku, napadlo nás, že z lásky každého vedúceho a vedúcu objímeme.

Keď sme to spravili, tak sme sa všetci presunuli do veľkej miestnosti, v ktorej sa ľudia buď smiali alebo plakali, zavolali nás do stredu miestnosti. Neviem, ako je to možné, ale z ničoho nič som začala plakať.

Zistili sme, že sa nás dotkol Duch Svätý. Všetci sa za nás modlili. Po krásnej modlitbe sme išli spať. Keď sme vstali, cítili sme sa úžasne. Už viem, aké je to, keď sa ma dotkne Duch Svätý.

Teraz sa cítim o moc lepšie, každý deň sa chcem modliť. Už chcem, aby sa ma Duch Svätý stále dotýkal. Stále sa cítim lepšie a lepšie. Najradšej by som si to zopakovala ešte raz. Dúfam, že sa to stane.                             Z, 12 rokov

Tábor 2002 - Túžba po Pánovi

Na začiatku tábora mi to ani moc nedochádzalo, ale v jeden večer sme spolu všetci začali volať Ducha Svätého. Bol to veľmi krásny pocit, pocit lásky a úplnej prázdnoty od starostí. Modlitbou chvál sme úplne oslavovali nášho Pána. Bolo to niečo super, čo som ešte nikdy v živote nezažila.

Nechcem Pána nikdy viac stratiť, chcem ho mať vždy pri sebe a chcem, aby som jeho dotyk stále cítila viac a viac, pretože Boh je stále pri mne. Môžem sa mu zveriť so všetkým, či je to dobré alebo zlé. On odpúšťa všetko. Viem, že on je všade, kde som ja. Že ma požehnáva, aj všetkých okolo mňa.                                                                           A, 12 rokov