Boh je stále medzi nami a nesmierne nás miluje. On nás nikdy neopustí, aj keď spáchame ťažký hriech. Práve naopak, pri tých Boh stojí, On nad nimi bdie, on ich uzdravuje, On im dáva svoju nehu, lásku. Stále ho chceme chváliť, oslavovať, spievať na jeho česť. On nám uzdravuje každú ranu, každú časť nášho tela, najmä nám uzdravuje naše srdce a dušu.
V utorok večer som prežila to najkrajšie z celého tábora. On sa ma dotkol, dotkol sa ma náš Ocko, Boh. Bolo to ako krásny vánok, ktorý vošiel do môjho srdca. Bolo to tak nádherné. Dal mi dar. Modlila som sa k nemu v jazykoch. Bola som tak šťastná. A potom bolo všeobecné modlenie, čiže modlil sa celý tábor. Všetky Božie deti sa k nemu modlili z lásky. Takmer všetci sa rozplakali, pretože sa ich dotkol Boh. Nič iného na tomto tábore ma nedojalo viac ako prijatie Ducha Svätého do svojho srdca.
Vo štvrtok sme boli na sv. omši a po nej som sa spýtala pána farára, či by ma mohol vyspovedať. Bola som taká šťastná po tej sv. spovedi, pretože pán farár bol prvý človek, ktorému som povedala môj najväčší problém. Dokonca som sa i na svätej spovedi rozplakala.
Keď sme prišli naspäť na chatu, bola som ako znovuzrodená. Cítila som vo svojom srdci, ako sa ma Pán Boh dotýka. Taktiež som cítila, ako mi veľký kameň spadol zo srdca. Na tomto tábore som prežívala tie najkrajšie okamžiky svojho života. Keď už sme boli naspäť z tej svätej omše, niečo ma stále nútilo behať a chváliť Pána. Vbehla som na lúku, späť, na lúku, späť a na tej lúke som kričala ako divé zviera, ktoré je šťastné, že sa ho Pán dotkol. Vykrikovala som chvály pre Pána i prosby. Nerozprávala som to z úst, ale zo srdca.
Stále mu mám za čo ďakovať Za týchto ľudí, s ktorými tu môžem byť. Máme tu vynikajúcich vedúcich. Máme výborné, krásne modlitby, v ktorých ďakujem, prosím, za to, čo nám Boh dáva a čo by sme od neho chceli. Veľmi ho milujem, je to môj jediný Ocko, ktorému verím a v ktorého verím. Z, 12 rokov
