Keď sa za mňa modlili - vôbec nič si z tej modlitby nepamätám. Potom som začala strašne plakať - ležala som na zemi a revala, akoby mi prinajmenšom vymrela celá rodina, ale ja vôbec nie som plačlivý typ (radšej si zanadávam).Počas toho plaču sa vo mne udialo niečo zázračné - moja duša, moje spomienky, staré bolesti - všetko bolo uzdravené a ja som prežívala ohromnú radosť a istotu Božej lásky, doslova opitie mladým vínom.

Ako sa zmenil môj život ?

V základnej pozícii môjho vzťahu k Bohu. Prešla som z pozície „úbohého hriešnika“ do pozície vykúpeného dieťaťa Božieho, do pozície učeníka. Všetky slová v Písme akoby boli určené priamo mne.

Vzťah k modlitbe, Písmu, sv. omši – stali sa nutnosťou pre život, životnou potrebou. Stal sa z toho vzťah lásky, zaľúbenosti.

Modlitba v jazykoch... Učím sa s tým žiť, je to pocit ako keď dieťa dostane novú hračku... Je to krásne.

Pocit prítomnosti Boha vo mne, pri mne, okolo mňa, netrvá stále, objavuje sa v súvislosti niečo urobiť, niekoho osloviť... neviem to presne vyjadriť. Pociťujem to ako Boží súhlas s tým, čo idem urobiť, Božiu prácu cezo mňa.

Takže život sa mi zmenil veľmi podstatne. Očakávam každý nový deň s radosťou a zvedavosťou, čo mi prinesie. Nemám skoro žiadne plány či predstavy. Vôbec netuším kam ma Duch Boží povedie a vôbec ma to netrápi (že to ani netuším). Tým som prinútená prežívať tento dnešný deň a nie vybíjať energiu plánovaním budúcnosti, myslením ďaleko dopredu. „Veľké veci mi urobil Pán...“                                                             D, 39 rokov