Kráčam po ulici. Premýšľam nad uplynulým dopoludním. Bola som v škole. V zborovni sa rozprávalo o deťoch... o disciplíne, či o (ne)disciplíne. Povzdych „Ach tie prvácke triedy, ach tie dvojičky... jednoducho nezvládnuteľné...“ Ale prečo?
Modlím sa za tých dvoch nezbedníkov. Sú ako neriadené strely...
Keď vedia, že môžu nazlostiť dospelého, použijú „výberové slovo“.
Konflikty si riešia ručne stručne...
Ich mená sú skloňované vo všetkých pádoch.
„Bože, dá sa ešte s tým niečo robiť?“ pýtam sa v duchu. On mlčí.
Preto sa rýchlo opravím. „Teda inak. Čo môžem urobiť ja?“
Znova neodpovedá
„Nemá zmysel sekať do konárov, kým nepoznáš koreň,“ preblesne mi hlavou.
Začínam sa hnevať.
Ako sa dostať ku koreňu?
Matka, ktorá občas privedie svoje ratolesti do školy, sa so sklonenou hlavou ponáhľa preč...
Starká kričí na svojich vnukov a tí robia čo treba, len aby zmizli v triedach...
A otec? Zrejme nejestvuje, alebo ak áno, tak sa so školou nekamaráti....
Kde je teda ten „koreň“, ktorý by mi pomohol nájsť nejaké riešenie.
Pozriem sa pred seba.
Blíži sa ku mne mama s dvojičkami.
Že by zázrak?
Neviem...
Nestíham na vyššie položenú otázku hľadať odpoveď.
Pozdravím ju.
Až teraz si všímam aká je bledá.
Namiesto vlasov parochňa...
A ešte niečo.
Ticho.
Jazyk musel ísť von...
Metastázam sa páčil...
Aká to náhla zmena:
Už nestojí predo mnou žena hodná odsúdenia..., že nevie vychovať svoje deti...
V jednej chvíli ju Boh premenil na hrdinku,
ktorá bojuje o svoj život i o život svojich potomkov..
Bez slova, v tichu....
Cez slzy...
Ako sa o niekoľko dní dozvedám i bez manžela, ktorý nezvládal niesť jej utrpenie.
Dokázal za ním zatvoriť dvere a začať nový život – bez problémov, s inou dámou. (Stále nechápem aj keď rešpektujem tieto „skvelé“ mužské riešenia)...
Mama dvojičiek ostala bývať so svojou mamou.
Jej mama je jej hlasom pre jej deti. Je pomocou, je jej oporou...
Je starkou pre dvoch vnukov.
Čo bude ďalej?
Ak si Boh mamu povolá,
starká sa stane aj jej srdcom,
jej láskou,
jej náhradou...
Bude pre svoje vnúčatká hlasom mamy...
Bezmocnosť
Modlím sa,
aby táto žena zažila zázrak uzdravenia z rakoviny,
ktorá ako sa zdá, postupuje rýchlosťou, dovolenou na diaľnici.
A prosím aj o to, aby dvojičky mali dobrú mamu..... (hoci aj starú).
Verím, že sa o ich srdcia postará dobrý Otec menom Boh....
a možno presvedčí aj toho ich pozemského,
že nie je hanbou stáť pri trpiacej žene a dvoch skvelých deťoch.
Prosím, pridajte sa k mojej modlitbe aj vy.
