Prosíte, prosíte... Žiadate, žiadate... a zrazu dostanete niečo čo nečakáte... Nuž aj svätí vám vedia riadne skomplikovať život, alebo nie? Máte pravdu, ak chceme byť úprimní, musíme povedať: "Konečne nám otvorili oči." Keď je dnes už toho Júdu Tadeáša, tak niečo o ňom....

„Haló, prosím?“ Dvíha svätý Peter slúchadlo a niečo si narýchlo čmára do nebeskej knihy. „Ako? Čo potrebujete? Nepočujem, prerušuje nám tu signál.“

„Haló ste tam. Volám vám zo zeme. Nič sa mi nedarí. Nemohli by ste mi dať k dispozícii nejaké nebeské lietadlo aj so šoférom?“

„Nebeské lietadlo aj so šoférom?“ škriabe sa za uši. „A na čo?“

„Som zúfalý. Neviem si dať rady so svojimi deťmi, so svojim životom. Potrebujem niekoho, kto spoľahlivo zanesie moje prosby ku vám hore. Chápete?“

„Takých ako vy tu máme veľa. Dnes ani nestíham brať telefóny, ale počkajte, práve okolo mňa niekto letí.“

Obzrie sa. Z belasého oblaku mu máva vždy usmievavý apoštol. „Hej Júda, čo si kedysi dávno nosil na zemi priezvisko Tadeáš, mohol by si....?“

Apoštol na nebeskom oblaku hodí spiatočku a zamieri priamo k svätému Petrovi. „Jasné že by som mohol.“

„Tak tu máš,“ vydýchne si úľavou svätý Peter a podá mu slúchadlo.

„Haló, je tam niekto? Už hodinu volám do neba... Chcem, prosím, potrebujem nebeské lietadlo aj s pilotom. Totiž všetko je zlé, všetko sa sype......“ Opakuje ľudské mláďa donekonečna. A keď už nestačí s dychom, rozhodne sa pre záverečnú otázku: „Mohli by ste mi v tom pomôcť?“

„Ach, konečne si ma pustil k slovu,“ chichúňa sa Júda. „Vy pozemšťania máte dobre trénované jazyky. Vydrž chvíľku, pozriem sa, čo by sa s tým dalo robiť.“

Odloží slúchadlo a vytiahne akýsi pergamen. Je v ňom Božie Slovo, ktoré je živé a účinné. A vždy uzdravuje a prihovára sa k ľudskému srdcu.

„Haló ste tam? Počujete ma? Už  naozaj neviem ako ďalej“ ozýva sa netrpezlivo z pozemského slúchadla.

„Jasné, že ťa počujem. Neboj sa, nám v nebi nikdy nezaľahne v ušiach. To len vy na zemi ste občas hluchí,“ konštatuje Tadeáš. Snaží sa vybrať správne súradnice, ktoré keď dôkladne pospája umožní človekovi, aby sa znova napojil priamo na Ježiša.

„Trpím a je to zlé... Aj moji priatelia trpia... Aj rodina sa mi rozpadla... aj....“

„Ale no,“ chlácholí ho Júda. Nemá rád piskľavé ľudské kvílenie. „Netrpíš predsa sám. Je tu Ježiš, ktorý trpí s tebou. On už zvíťazil nad utrpením.“

„Ježiš?“ piští zúfalo človiečik. „Ak o ňom naši farári hovoria, že je dobrý a že je blízko, tak prečo to tak bolí? Prečo sú rakoviny, mozgové príhody, havárie. Prečo sa človek rozvádza, prečo chce odísť z cesty, o ktorej bol kedysi presvedčený že je správna? Prečo????“

Júda prevracia očami. Človek sa vždy pýta to jedno a to isté. Ukazuje na Boha, tvrdiac, vo svojej obmedzenej spravodlivosti, že práve on je ten vinný!

„Dúfam, že si nemyslíš, že Ježiš je ten kto sa teší z vášho utrpenia?“ preruší ho Tadeáš. „A tiež dúfam, že si ho nepredstavuješ ako starého pána, ktorý opeká svoju korisť nad nejakou pahrebou?“

„Nie. Nie. To by som si nedovolil! Ale prečo potom zosiela toto všetko do môjho života?“

Tadeáš sa pohmýri na oblaku a chvíľu listuje v biblii. „Už to mám!“ Už to viem! Nemysli si, že Ježiš sa raduje z vášho utrpenia, hoci ho dopúšťa. No robí to iba preto, aby sa vás mohol dotknúť, aby ste mu to dovolili. A nechce sa vás dotýkať cez šaty, ale túži sa dotknúť priamo vášho srdca.“

„Znamená to, že nás chce vidieť takých akí sme? Bez značkového oblečenia, bez pretvárky, bez....?“

Júda sa rozosmial. Ľudia sú proste ľudia, ak na sebe nemajú nejakú masku, tak sú celí nesvoji. „On vás už dávno tak vidí. A občas používa vaše starosti, aby vám otvoril oči. Aby ste sa k nemu nanovo priblížili. Dali mu svoj egoizmus, svoje plány a aby ste si spomenuli, že On je verný...“

„Verný?“

„Áno, verný!“ opakuje Júda a ťukne prstom do slúchadla.... „Tak čo si to vlastne chcel? Ale povedz mi to iba vtedy, ak tomu naozaj veríš, že ti to Ježiš dá.... Haló si tam?“

„Som,“ šepká pozemšťan. „Chcel by som. No ako by som ti to povedal..... Chcel by som, aby ma zbavil strachu. Aby som sa mohol s ním stretnúť. A aby mi vzal zo života všetky masky...(aj keď sa tej chvíle bojím.)“

Júda si vytiahol poznámkový blok a všetko si poctivo zapísal. „ A ešte mu povedz, prosím, aby mi otvoril oči a aby som nanovo uveril a uvidel, že koná aj v mojom živote.“

„Poviem....,“ smeje sa svätý a tancuje na nebeskom oblaku. „Darmo ma nevolajú, že som patrónom neriešiteľných situácii... Stačí ak pomôžem zmeniť uhol pohľadu na Ježiša. On, láska a dôvera k nebu je predsa jediné riešenie na každú bolesť..“

Svätý Júda Tadeáš, zverujem ti ľudí, ktorí si prechádzajú akýmikoľvek krízami. Otvor im oči, aby videli že ich miluje Boh a že čaká kým mu dajú svoje hriechy.

Pane Ježišu, prosím ťa, zvlášť sa dotkni na príhovor svätého Júdú Tadeáša a daruj vytrvalosť v boji  o vzťah s tebou....... (veď ty vieš komu)...

Amen.