« Späť

Miesto stretnutia

Miesto stretnutia

Nie všetky miesta sú rovnaké. Ale každé miesto má svoj príbeh. Rovnako ako ľudia... ako ich priatelia, ako ich anjeli. Sú miesta, kde čerpáte ale sú aj také, kde dávate... Sú miesta smútku, a miesta kde stretnete Boha a anjelov.... Na jedno vás pozývam....

Keď tlačí bolesť a bezmocnosť, zájdeme si hore.

V túžbe dotknúť sa neba.

Odovzdať tvrdým skalám tajomstvá uplynulých dní...

A pritom nechajúc sa unášať správami o kráse,

a zrakom hľadiac príbehy zemi,

čerpáme...,

POKOJ,

ODVAHU ZNOVA ZAČÍNAŤ

DOVOLIŤ PRIATEĽOM ANEJLOM  OŠETRIŤ

NAŠE ZRANENÉ KRÍDLA.

Hľadíme skaly a oči opierame do oblohy,

sme ako mravce a blízko je ten,

čo dáva myšlienkam krídla.

Čo vkladá výzvy do ľudských sŕdc a podopiera kolená, keď už ľudské mláďa kričí: "Nevládzem."

Posiela anjelov 

Bez krídel....

ľudí tohto sveta, aby znova vrátili nadhľad nad tieňmi, tvrdosťou, či bolesťou

a položili novú nerozlomenú pečať na ďalšie dni.

BOH KONÁ, 

AJ KED SA TI ZDÁ,

ŽE SVOJE SRDCE MUSÍŠ PREMENIŤ NA ŽULU,

ČI NIESŤ OBLEK DOKONALOSTI POD KOŽOU ŽOBRÁKA.

JE S TEBOU,

AJ KEĎ ODMIETAŠ

POMOCNÚ RUKU... 

Rastieme z radosti iných.

Ona je živou vodou,

ona je rozdávaním.

Ona je súcitom, zmyslom pre tajomstvo...

Ona je novou nádejou

že každé stretnutie duše s Bohom cez skaly a nebo

je krokom k láske....

 

Anjelske poučky, nie sú napísané v knihách.

Ale v príbehoch ľudí, ktoré prežívajú na vlastnej koži.

Ani jeden nie je rovnaký, každý má pečať originálu... 

Preto sa nedajú čítať zrakom porovnávania 

ale zrakom úcty, lásky a súcitu božích detí, 

ktorým bola zverená zem...

Cesty vedú rôznym smerom 

a každá z nich

inak derie topánky.

 

Sú trnisté, premočené, 

či plné kamenia.

Diaľníce sú zasa rýchle,

kým poľné cestičky majú právo na ticho

a na pády.

 

Anjeli občas v tichu priletia

a položia a dopravnú značku:

"STOP"

Len preto, aby ti pripomenuli, čím si prešiel, kde si a kam ideš...

"STOP"

je skvelá značka,

nuž čo,

 každému sa zíde.

 

Tam niekde hore,

Za slnkom.

Za teplom, za láskou...

sa ťaháme... 

Niekedy ako slimáci,

inokedy skákajúc ako mladé lane...

V priateľstve s nebom a anjelmi,

nám cesta ubieha

aj keď v bolesti,

predsa len požehnane...

 

Víťazstvo nespočíva v sile,

ani v tituloch,

čo ťaháme si pred, či za menami.

Ani v peniazoch, či inej mamone....

To pravé poznajú anjeli 

spievajúc o ňom na miestach

kde sa nebo dotýka zeme. 

Kde človek vetrá svoju hlavu

a dovolí aby mu do nej

naviali novú radosť...

Radosť z večnosti...

Radosť z toho,

že Boh nie je mŕtvý ale živý...

a netrestá,

ale prichádza s požehnaním....

 

Očisťuje ľudské unavené oči. 

Lomí falošnú dôveru a cez kúpeľ samoty ponúka tie pravé vzťahy....

Boh sa nikdy neunaví...

A nekričí, iba čaká.... 

Na skale....

Čaká, aby žehnal....

aj teba

 

 

Čaká, kým sa pozrieš hore, 

aby si zbadal smer.

Cestu, odkiaľ prišli anjeli,

aby popriali : "Pokoj všetkým ľuďom dobrej vôle."

Čaká, aby ťa pozval 

na cestu Kríža....

Nesľubuje ti, že to budeš mať ľahké,

ale vraví ti.

"Ja budem stále s tebou..."

aj keby si si na kúsky polámal svoju dušu.

 

Boh píše svoju históriu lásky

do skál, do kameňa...

Tak ako kedysi desatoro....

ktoré ostáva....

a je platné 

rovnako ako kedysi

tak aj dnes.

Pre ľudí, pre anjelov, pre polamané krídla...

Len na miestach,

kde sa nebo dotýka zeme,

je to akési jasnejšie....

A nielen Boh bdie nad nami, 

ale aj jeho svätí...

Hovoria v tichu

a držia nám palce

volajúc: "Do toho!

Nevzdávajte to...

Tu hore vás niekto čaká."

A za ušami sa nám ozývajú 

naši skvelí osobní tréneri...

ľudskí i Boží anjeli.

Stojím pri kríži.

A tu v diaľke  mi Boh ponúka peceň chleba.

Veď chlieb je požehnaním pre človeka,

pre časnosť i pre večnosť.

Boh nezabúda,

to iba my máme krátku pamäť 

rovnako ako lož má krátke nohy.

Boh sa prihovára každý večer,

aby opravil naše ľudské klamstvá,

zabalené do pozlátka pravdy.

 

A s pecňom chleba prichádza večer....

Spolu s ľudskými anjelmi sa vraciame dole

Ďakujúc Bohu, 

že nám dal miesto, 

kde môžeme do srdca znova prijať niečo nové.... 

Kde môžeme načerpať benzín do ďalších dní....

Vraciame sa na miesta,

kde Boh dáva svojim miláčikom spánok.

Je noc.

Boh však nad nami bdie..... 

Je tu....

Aj keď sa pred ním skrývame pod perinami

stavajúc si vlastné svety....

 

Pozná nás,

vie, že na svoje riskantné plány potrebujeme anjelov.

Nechá nás, aby sme sa unavili a potom príde...

a zavedie nás znova hore...

Na pokec....

Pozve nás,

aby sme sa pomodlili slovami,

pripevnenými na tvrdej skale.....

 

Amen

Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
ospravedlňujem sa za zmätky s uverejnením "nedokončeného" blogu. Uložila som to ako "koncept" a zobrazilo sa to na hlavnej stránke...
Teraz by to už malo byť v poriadku - je to dokončené...
No zároveň som sa "rozhodla" že na MK nebudem uverejňovať foto, nakoľko vkladanie a písanie blogu v tomto prehliadači... je dosť náročné....
Odoslané 3.10.2013 17:11.
Pochopila som, prečo som sa k tomuto blogu od rána tak tvrdošijne dobíjala. Ešte som krajšiu veršovanú prózu nečítala, ešte som nečítala nič, kde by som každé slovo vnímala ako by sa tlačilo do srdca. Nedá sa to jednoducho vyjadriť, akým klenotom sa pre mňa tento blog stal. Vďaka Bohu, Ježišovi, Duchu Svätému, vďaka Panne Márii, všetkým anjelom z nich aj vám milá sestrička, ktorá ste toľké bohatstvo tu odokryla.
Odoslané 3.10.2013 17:21.
Nádherné obrázky... aj blog. Vďaka! mne sa stalo podobne s uverejnením "nechtiac" som klikla vedľa... Ak sa stane nechtiac uverejnenie, je možné kliknúť na "upraviť" a keď sa otvorí pole pre úpravu obsahu blogu môžeš znova uložiť ako koncept, ak by si potrebovala inokedyemoticon
Odoslané 3.10.2013 17:22 ako reakcia na Marcela Bagínová.
ja som to mala uložené ako koncept, aj tak to bolo na hlavnej stránke
Odoslané 3.10.2013 17:43 ako reakcia na Mária Künzl.
Možné je, ale nemalo by sa to dať iným čítať... videla som tak koncept iného blogu na MK, nedal sa otvoriť. len to nevidíme na vlastnom blogu... neviem zistiť, či sa dajú čítať aj rozpracované koncepty, lebo to vie povedať len iný bloger, či sa dajú alebo nedajú čítať v rozpracovanom stave...
Odoslané 3.10.2013 17:51 ako reakcia na Marcela Bagínová.