Neopisuje iba konkrétneho človeka a nepriraďuje ho „len“ ku tej správnej stoličke. Hovorí oveľa viac. Hovorí o právach a povinnostiach, o blízkosti srdca, o kvalite, či kvantite vzťahov.
Aj Ježiš o ňom hovorí vo svojom evanjeliu.
Pozýva nás na svadbu, na miesto, kde je kráľovnou radosť a nie plač. Tam kde sa dvaja ľudia rozhodnú kráčať spoločnou cestou. A želajú si, aby pri tomto ich rozhodnutí boli členovia ich rodín, známi.
Pripravia hostinu, miesta a sami určujú zasadací poriadok. Aké majú kritérium? Kto je dôležitejší viac a kto menej? Kto má uvoľniť miesto, pretože mu nepatrí? A kto má postúpiť vyššie a bližšie k svadobčanom?
Svadobčania berú do rúk kľúč lásky a vďačnosti, kľúč vzťahov. Každé miesto je obrazom blízkosti sŕdc. Láska prestáva pozerať na tituly pred menom, či za menom, na postavenia vo firme, láska vidí človeka.... A preto aj na svadbe sedia pri mladomanželoch tí, ktorí im darovali život, teda rodičia, potom súrodenci a potom ostatná rodina i priatelia.
Ježiš však hovorí o inej svadbe. Ponúka nám podobenstvo. Hovorí o Ženíchovi, ktorým je On sám a jeho zasadací poriadok je veľmi odlišný od toho nášho.
Keby sme vstúpili do svadobnej siene a mohli by sme si vybrať miesto, aké by bolo?
Možno jedno s tých prvých, veď často chodíme do kostola, prijímame Eucharistiu, modlíme sa a na popolcovú stredu i veľký piatok zachovávame aj pôst. Jednoducho sme ľudia cirkvi a robíme pre cirkev.
Alebo by sme sa chceli pokoriť, a stačilo by nám nejaké miesto v strede. Veď vieme, že okrem tých našich „kostolných“ kvalít, sa aj nahneváme, ohovárame.... jednoducho nie sme dokonalí.
Na posledné miesto ani nepomyslíme. To patrí iným. Tým čo nechodia do kostola.
Tým, ktorí sa rozviedli, vraždili, boli na potratoch, venovali sa prostitúcii... Tým, na ktorých dnešný svet ukazuje prstom.
Ale pozor!
Či práve Mária Magdaléna – hriešnica, prostitútka, nedostala od Ježiša milosť?
Alebo vrah – lotor, ktorý zomieral s Kristom na Kalvárii nedostal prísľub : „Ešte dnes budeš so mnou v raji“ ?
Stanovovať si vlastné miesto na svadbe, na ktorú nás pozýva Kristus, môžeme len za predpokladu, že zostúpime do hlbín svojho srdca a v duchu a v pravde sa pozrieme na náš vzťah s Ním. Iba On nám môže povedať: „Priateľu, postúp vyššie.“ alebo „Uvoľni miesto tomuto.“
Pane Ježišu, ďakujeme ti za svadbu, na ktorú nás pozývaš. Prijímame toto pozvanie. Prosíme ťa, voveď nás do plnej pravdy a daj, aby sme sa na svoj život pozerali tvojimi očami. Aby sme videli aj dobro aj nedokonalosť našich skutkov. Udeľ nám milosť, ktorú si dal lotrovi i Márii Magdaléne a pritiahni naše srdcia k tebe. Amen.
