« Späť

Tá ktorú ľúbim...

Srdcové bolesti každý z nás zažil, kto niekedy bol zaľúbený. Za tie roky som zistil o sebe asi toľko, že nie som až tak super ako som si predtým často o sebe namýšľal. Vlastne, že ani zďaleka nie som taký super. Najviac to bolí asi vtedy, keď sa človek zamiluje a pre toho druhého je absolútne nezaujímavý. Život je lacný hotel v ktorom chvíľu bývame. Láska nás vždy zabíja. Nuž takto to spieva Pavol Habera. Boli sme raz milovaní a tak raz budeme spasení. No Pána Ježiša láska zabila určite. To že sme ním milovaní a v ňom sme spasení je isté. Viacmenej už začínam žiť doslova život pustovníka a to v spoločnosti. Nie nechcem si sťažovať na nič. Chcem len do tmy a do ticha napísať pár slov. Ale neviem či vôbec som človek, ktorého by sa dalo brať vážne. Keby aspoň tá jedna osoba ma mohla brať vážne...

Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
...tichá bolesť srdca...obetuj ju, Mirko, Pánu Ježišovi - On Ti ju premení na drahocenné perly a pritisne ťa svojou milujúcou Láskou na svoje doráňané Srdce, plné nehy, dobroty a láskavosti. Len na Ňom si Tvoje srdce oddýchne a načerpá prepotrebné sily do nasledujúcich dní...
Odoslané 24.2.2012 22:37.
Mirko,
som vo veku,kedy už máme skoro dospelé vnúčence,ale nechcem, ako starí ľudia rozprávajú, dávať na všetky strany rady. Iba Ti pošuškám.....Vieš, Pán je múdrejší a okrem toho vidí ďaleko, ďaleko dopredu a okrem toho nás fantasticky miluje, tak, ženám nemôže priať čosi zlé....ak ju nezaujímaš,nie je ťa hodna a jedno nemecké príslovie vraví, že kde Pán niekomu zabuchne okno, otvorí mu potichučky dvere...sleduj ich. Dostaneš inú osobu, ktorá si Ťa zaslúži.
Odoslané 25.2.2012 11:29.