MONIKA OSTROVSKÁ 20 august 2015 SVET KRESŤANSTVA
Skladateľ, spevák a gitarista, ktorý popri vedení chvál a cestovaní vychováva päť detí. Jeremy Riddle vystúpil na nedávnom festivale Campfest a odpovedal na otázky novinárov.
Vyrastal som v kresťanskej rodine, moji rodičia boli skvelí veriaci. Nikdy som nezažil nejaké obdobie rebélie, možno trochu, ale nikdy som neurobil nič hlúpe, čo je dobré a som šťastný (smiech). Mal som veľké sny, vášeň a na druhej strane som chcel robiť rock´n´roll, byť mainstream a hrať v Coldplay.
Pamätám si obdobie v mojom živote, keď som povedal: „Bože, dávam ti toto všetko na oltár a hovorím ti áno.“ Začal som sa modliť a prvýkrát som to tak aj naozaj myslel: „Nech prichádza Tvoje kráľovstvo cez môj život a nech sa stane Tvoja vôľa, nie moja, ale Tvoja.“ Bolo to jedno z tých najmocnejších období. Po tom som sa učil kráčať s Bohom, kráčať k snom, o ktorých som ani nevedel, že by mohli byť možné. A vlastne som sa učil ako zomrieť, to bolo pre mňa veľmi dôležité. Veľa ľudí má rôznu minulosť, ale pre mňa toto znamená veľa, pretože sny zaberajú veľa miesta a moje sny a vášne mali nado mnou kontrolu, viedli ma.
Jeremy Riddle s kapelou počas tlačovej konferencie na festivale Campfest. Foto: Facebook - CampFest - open Air Music Festival (OFFICIAL)
Pochádzate z Reddingu z Bethel church. Čo je víziou vašej cirkvi?
Chceme vidieť prebudenie, nie iba v Reddingu, ale na celom svete. Chceme to vidieť, lebo to je vlastne modlitba Pána – príď Tvoje kráľovstvo, ako v nebi tak i na zemi. To je definícia prebudenia pre nás, to je to, čo chceme žiť, čo chceme hľadať, pretože je to v Božom srdci. Chceme vidieť moc a vládu nášho Boha aj cez znamenia a zázraky. Dokonale je to zobrazené v nebi, kde nie je choroba ani nešťastie. Chceme vidieť, ako sa budú premieňať mestá a národy, o tom snívame. Preto oslavujeme každú jednu vec, ktorú vidíme, že robí Boh.
Kedy ste objavili, že vedenie chvál je vaším povolaním?
Je to celkom zaujímavá cesta. Začal som hrávať chválové piesne, keď som mal asi dvanásť rokov a chvály som viedol od trinástich. Počas strednej školy som hral vo chválovej kapele, ale nejako som voči cirkvi zahorkol a chcel som robiť niečo viac ako len hrať v cirkvi. Začala sa dlhá cesta, kedy som sa pokúšal robiť mainstream, chcel som hrať v Hollywoode, písal som zamilované piesne o zlomenom srdci, ktoré nemali nič spoločné s Ježišom.
"Mojou najväčšou hnacou silou je to, že sa môžem spojiť s Bohom, keď spievam a hrám na gitare."
Potom prišlo obdobie, kedy som znova odovzdal srdce Bohu a vrátil sa ku chválam, začal som ich znova objavovať. Nič také, že "wau, teraz budem worship líder". Iba som znova objavoval tú radosť, ktorá prichádzala do môjho vnútra, keď som chválil Boha. Dodnes je mojou najväčšou hnacou silou to, že sa môžem spojiť s Bohom, keď spievam a hrám na gitare - tak ako sa nedá spojiť s ním žiadnym iným spôsobom. Je to dar, Boh mi dal spôsob, ako sa k nemu môžem priblížiť. To ma držalo, aby som šiel stále ďalej a potom som už vedel, že to naozaj chcem robiť.
Túžili ste byť profesionálnym muzikantom?
Som hudobník na plný úväzok, aj keď pôdovne sa mi to nepáčilo. Takisto sa mi nepáčilo cestovať. Páčilo sa mi mať rodinu a domov. Byť na cestách nie je také úžasné, ako sa zdá. Taktiež som pastor mladých lídrov v Bethel church. Je to skupina asi 30 – 40 vodcov, ktorá rastie. Sú tam ľudia od 18 do 30 rokov. Keď som doma, vediem chvály v nedeľu ráno a pomáham nášmu chválovému spoločenstvu. To je môj život.
Kto je váš idol? Myslíte si, že je dobre mať vzory, napodobňovať druhých, alebo je potrebné byť sám sebou?
My nepoužívame termín idol, ale hrdina. Myslím, že mať hrdinov viery, ľudí, v ktorých vidíme Boha, je dôležité. Hrdinom je človek, ktorý mi pripomína to, kým by som chcel byť. Mám rád Billa Johnsona, pretože v ňom vidím muža, akým by som chcel byť. Niekedy vidíme takýchto ľudí a chceme sa dostať do ich blízkosti, lebo to robí niečo s naším srdcom. Myslím si, že je to nevyhnutné, aj keď sa to môže zdať čudné, lebo to môže vyznieť ako uctievanie ľudí. Na druhej strane si myslím, že ak máte nejakých ľudí, ktorých skutočne obdivujete a nasledujete ich životy, ťahá vás to vyššie. A to je podstatné.
Jeremy Riddle obľubuje Delirious, Vineyard, ale aj U2 a Coldplay. Foto: Branislav Pivovarníček
Kto vás hudobne inšpiruje?
Vo svete chvál ma inšpirujú ľudia, ktorých pravdepodobne už nikto nepozná. Chlapík Kevin Prosch bol pre mňa super inšpiráciou. Bol to úžasne úprimný vedúci chvál a ja mám skutočne rád veľmi úprimných vedúcich chvál. Veľa pre mňa znamenali Delirious, hlavne spôsob, akým sa Martin Smith do toho vkladal. Nevedel som, že sa dá takto napísať pieseň pre Boha. Bol to úplne nový, čerstvý, nádherný spôsob a ich piesne ma ovplyvňovali počas dospievania.
Obrovský vplyv mala na mňa aj hudba zo zboru Vineyard a potom aj U2, Coldplay. Pamätám si, že keď som ako osemnásťročný počúval U2, povedal som si: „Oh, nie, niekto používa rytmus, ktorý som mal raz zložiť ja. A oni ho už majú.“ Mám ich veľmi rád.
Počúvate aj sekulárnu hudbu?
Počúvam svetskú hudbu. Často je to len vec jazyka, my to tak potrebujeme mať pomenované, že niečo je svetské a niečo posvätné. Niečo posvätné môžete nájsť v svetských veciach a aj niečo svetské v posvätných veciach. Nie je to tak, že všetka kresťanská hudba je posvätná. Dúfam, že mi rozumiete. Nie že by som vám to odporúčal. Svojej 13-ročnej dcére by som nedovolil počúvať to, čo som kedysi počúval ja. Je to veľmi subjektívne. Môj otec je v tomto čistý, nechce mať dočinenia s ničím sekulárnym. Pamätám si, keď som hral klasickú hudbu, kde nie sú žiadne slová, hrajú tam len struny a otec sa pýtal, či je to kresťanská pieseň. Povedal som mu, že neviem, ale pravdepodobne všetky nástrojové piesne sú posvätné (smiech). Vždy sme sa kvôli tomu hádali.
"Niečo posvätné môžete nájsť v svetských veciach a aj niečo svetské v posvätných veciach. Nie je to tak, že všetka kresťanská hudba je posvätná."
Hudba je hudba. Dávam si pozor na to, čo počúvam. V niektorom období je to v pohode a inokedy to nie je v poriadku - vtedy, keď to nesýti môjho ducha. Myslím si, že je dôležité sledovať, čo sa deje vo vašom srdci, vo vašom duchu a že je dôležité sýtiť sa správnymi vecami. Niekedy sa dokážem krásne spojiť s Bohom aj cez nekresťanské piesne. Sú aj také obdobia, keď si poviem: „Nie, nemôžem to počúvať, lebo ma to nenapĺňa.“ Nemôžem povedať, že toto je štandard, každý na to musí prísť na svojej ceste s Pánom.
Čo by ste odkázali Campfestu a Slovensku?
Vnímam, že Boh tu robí niečo špeciálne, že Slovensko je niečo viac. Vraciame sa sem, pretože naše srdcia túžia vidieť, čo tu Boh robí a vždy, keď sa sem vrátim si hovorím: „Wau, Boh tu robí niečo naozaj unikátne.“ Vy hovoríte, že „svet nevie, čo sa deje na Slovensku, lebo sme len malá krajina a nie sme takí významní“. Ale ja viem, že Boh hovorí úplne niečo iné. On hovorí: „Nie, vy ste veľmi významní a robím tu niečo podstatné.“.
"Otvorte sa a prijmite fakt, že Boh vo vás robí niečo krásne, že s ním môžete spolupracovať a že pozerá na vás s očakávaniami."
On vás vidí ako veľmi dôležitú, jedinečnú krajinu a koná vo vás to, čo bude mať veľký vplyv ďaleko za hranicami vašej krajiny. Keď to takto vidíme, môže nás to až premôcť. Je dôležité s Bohom spolupracovať. Ani Mária nevedela, čo má robiť, keď sa jej zjavil anjel a hovoril jej o tom, čo sa stane. Len pokorne povedala: „Áno, nech sa mi stane, ako si povedal.“ Otvorte sa a prijmite fakt, že Boh vo vás robí niečo krásne, že s ním môžete spolupracovať a že pozerá na vás s očakávaniami. A keď vás povolá viesť iný národ, buďte pripravení do toho vstúpiť.
"Niekedy sa dokážem krásne spojiť s Bohom aj cez nekresťanské piesne," hovorí jeremy Riddle. Foto: Facebook - CampFest - open Air Music Festival (OFFICIAL)
Ústrednou témou Campfestu bolo byť Jednoducho v Ňom. Čo to znamená pre vás?
Trávime čas naháňaním sa za rôznymi vecami. Najmä v tejto dobe hovoríme: Potrebujem toto, toto, toto… Môžeme stráviť veľkú časť svojho života hľadaním niečoho, čo nás uspokojí a urobí šťastnými. Často sa modlíme: „Všetko, čo potrebujeme, si ty, Bože! Všetko, čo potrebujeme, si ty!“ Neviem, či tomu aj veríme, pretože sa naháňame za mnohými vecami. Je naozaj silné, keď sme práve v tom bode, že niečo potrebujeme, a vyhlasujeme: „Som si vedomý Bože, že ty si ten, kto ma skutočne napĺňa, a nemusím sa naháňať, ale iba sa otočiť k tebe a zistiť, čo vlastne potrebujem, pretože ty si ten koho potrebujem.“
Je pravdou, že nás Boh stvoril aj jeden pre druhého. Potrebujeme jeden druhého, potrebujeme spoločenstvo a myslím si, že to znamená byť skutočne v ňom.
Prečítajte si, ako bolo na Campfeste 2015
Rodina, zápas o prebudenie, rómske rytmy aj zásnuby
Posledný album ste vydali v roku 2011. Chystáte niečo nové?
Nemám jasnú odpoveď. Kedysi sa odo mňa ako od hudobníka vyžadovalo produkovanie nových nahrávok, ale keď som prišiel do Bethelu, bolo to menej o výkone a viac o začlenení sa do komunity. Bolo to viac o tom, že robíme niečo spolu, ako oddelene. Bola to jedna z mojich najväčších vášní. Teraz nanovo objavujem vášeň pre nejaký projekt. Nechcem, aby to bola štúdiová nahrávka, ale chcem urobiť nahrávanie naživo.
Mojou vášňou je zachytiť nielen piesne alebo hlas, ale kultúru uctievania, keď sa stretnú ľudia s túžbou a ochotou chváliť Boha. A to je ťažšie. Nemám presný deadline, ale mohlo by to vyjsť niekedy v roku 2016. Možno to vyzerá ako lenivosť (smiech), ale nie som lenivý. Tvorenie nahrávok si vyžaduje veľa práce a námahy, o ktorej mnohí ľudia ani nevedia.
Preklad: Miroslava Gregorovičová, Monika Ostrovská
