Dnes budem pokračovať ďalšou súčasťou vlčej taktiky a to vytrvalosťou.
V mojom poslednom blogu som rozobral diablovu taktiku na príklade vlka ktorý rozháňa a oddeľuje slabšie kusy zo stáda aby ich mohol uloviť a zožrať. (odkaz: http://mojakomunita.sk/web/cackotomas/blog/-/blogs/vlcia-taktika-1)
Dnes budem pokračovať ďalšou súčasťou vlčej taktiky a to vytrvalosťou.
Svorka vlkov musí pri získavaní potravy vynaložiť určitú dávku úsilia. Málokedy sa im stane, že nájdu potravu len tak. Zväčša si ju musia usilovne vybojovať - vypátrať, uštvať a až tak sa môžu hostiť na svojom úlovku. Vlk dobre vie, že nie každý lov skončí úspešne a predsa loví. Loví aby sa nasýtil, aby prežil. Ak by nelovil vôbec, nemal by čo jesť a. Vytrvalo beží za korisťou a stále sa pokúša dobiedzať. Vie, že korisť nestrhne na prvý raz. Bolo by to pre neho nebezpečné, veď korisť má ešte dostatok sily a mohla by mu uštedriť smrteľný kopanec (áno jeleň dokáže kopancom usmrtiť vlka) Každým útokom ju vytrvalo oslabuje a každým útokom je bližšie k tomu poslednému - rozhodujúcemu.
Inak tomu nie je ani v prípade diabla. Pekne to vidíme na stati Svätého písma “pokúšanie na púšti“ - Lk 4,1-13. Diabol útoči na Ježiša, ktorý vyhladol a práve toto odkryté miesto sa diabol pokúša využiť: „Ak si Boží sysn, povedz tomuto kameňu nech sa stane chlebom.“ Ježiš útok odvracia a tak to diabol skúša z inej strany, po druhý raz. Znova neúspešne. No diabol sa nevzdáva a vytrvalo ho pokúša dotretice: „Ak si Boží syn, vrhni sa stadeto dolu...“ Zase nič z toho! Cvakol naprázdno! A tak, čuduj sa svete diabol odchádza. Nie však natrvalo ale NA ČAS: “Keď diabol skončil všetko pokúšanie, na čas od neho doišiel.“ Veď on to skúsi znova – aj on je hladný! A tak sa aj stalo. Ježiš ho stretával na ďalšej svojej ceste v posadnutých, v Getsemanskej záhrade a nakoniec aj keď bol na kríži: „Iných zachraňoval, nech zachráni aj seba, ak je Boží Mesiáš, ten vyvolenec.“ Lk 23,35 Diabol bol, je a bude vytrvalý! Aj tento prvok je súčasťou jeho taktiky.
Neverím, že ktokoľvek z nás, ktorí sme padli, sa jednoducho jedného dňa ráno zobudil a Z NIČOHO NIČ sa rozhodol, že zhreší. Viem si však živo predstaviť, že tomuto pádu predchádzalo dlhé vyčerpávajúce, odporne vytrvalé a taktické uštvatie. A tak sme vyčerpaní bojom, oddelení od nášho Boha podľahli presile “ vlčej svorky“ . Organizovanej a vytrvalej.
A tak nazáver blogu nám, ktorí cítime, že nám „idú po krku“ vytrvalí vlci, vyprosujem milosť u nášho Boha aby sme stále keď nás čokoľvek od Neho oddelí, sa dokázali k Nemu vrátiť a on sa už postará.
„Ako jeleň dychtí za vodou z prameňa, tak moja duša, Bože, túži za tebou.“ Ž 42,2
