Farár Jeffrey Cotter hovorí o jednej nezabudnuteľnej ceste lietadlom, keď to riskol. Vracal sa práve z pracovného pohovoru, oblečený v džínsoch, keď sa ocitol na sedadle vedľa biznismana s diplomatkou vo fantastickom obleku, ktorý čítal Wall Street Journal. Cotterovou prvou myšlienkou bolo vyhnúť sa akejkoľvek konverzácii (zvlášť o práci), no keď sa mu pán MBA (Magister obchodnej administrácie), prihovoril, táto možnosť bola stratená.

Muž pracoval v oblasti fitness centier a salónov krásy. Hovoril o tom, ako dokážu zmeniť sebavedomie žien tým, že zmenia ich telá. Rozrýval sa, akú úžasnú silu a význam má jeho práca. Cottera ohromila hrdosť tohto muž na to, čo robí a čo dosahuje. Rozmýšľal, prečo aj kresťania nie sú takí, prečo máme skôr tendenciu ospravedlňovať sa za svoju vieru. Uvedomil si, že počas celého letu bol v takejto vyhýbavej nálade zo strachu. Keď si pán MBA skepticky prezrel Cotterovo oblečenie, opýtal sa ho, v akej oblasti pracuje on. A tu už necháme hovoriť Cottera:

A zrazu sa Duch Boží začal vznášať nad prahlbinou. Z chaosu sa vynoril poriadok a moc! Nejaký hlas mu pošepky pripomenul: „ Kto sa chváli, nech sa chváli v Pánovi.“ „Je zaujímavú, že máme podobné obchodné záujmy,“ povedal som. „Vy pracujete v oblasti premeny tela, ja v oblasti premeny osobnosti. My aplikujeme základné teokratické princípy na dosiahnutie modifikácie pôvodnej osobnosti.“ Dostal som ho, no vedel som, že by to nikdy nepriznal (pýcha je mocná). „Áno, počul som o tom,“ povedal trochu váhavo. „Ale máte kanceláriu aj tu v meste?“ „Máme ich kopu, v celom štáte. V podstate sme celonárodný; máme aspoň jednu kanceláriu v každom štáte únie; vrátane Aljašky a Havajských ostrovov.“ Na tvári mu bolo vidieť, že je zmätený. V mysli horúčkovito pátral a pokúšal sa identifikovať túto obrovskú spoločnosť, o ktorej už musel počuť, alebo čítať možno aj v tom svojom Wall Street Journal. „V podstate sme už prenikli aj do zahraničia a management plánuje dokonca tohto plánovacieho obdobia umiestniť aspoň jednu kanceláriu do každej krajiny sveta.“ Tu som sa odmlčal. „A vy?“ „No, nie. Ešte nie,“ odpovedal. „Ale spomínali sme management. Ako sa im darí také niečo udržať v chode?“ „Je to rodinný podnik. Sú to Otec so Synom. Oni všetko riadia.“ „To asi chce poriadny kapitál,“ opýtal sa skepticky. „Myslíte peniaze?“ Spýtal som sa. „Áno, myslím, že áno. Nikto presne nevie, koľko to je, ale nemáme strach, lebo ešte nikdy sme nemali nedostatok. Šéf má stále dosť. Je veľmi tvorivý ... My zamestnanci máme o našom Šéfovi také porekadlo: Jemu patrí aj dobytok na tisíckach vrchov.“ „To podniká aj v chove?“ – opýtal sa môj priateľ. „Nie, to len tak hovoríme, aký je bohatý.“ Môj priateľ sa oprel o sedadlo. „Ale, čo vy?“ – spýtal sa. „Zamestnanci? To by ste mali vidieť,“ povedal som. „Máme Ducha, ktorý preniká celou organizáciou. Funguje to takto: Otec a Syn sa navzájom veľmi milujú a táto ich láska preniká ďalej medzi nás, takže sa aj my všetci máme navzájom veľmi radi. Viem, že to v dnešnom svete vyznieva staromódne, ale mám v organizácii ľudí, ktorí by za mňa aj zomreli. Aj u vás je to tak?“ Teraz som už takmer kričal. Ľudia sa na svojich sedadlách začali očividne mrviť. „Ešte nie,“ povedal. Potom rýchlo zmenil taktiku a spýtal sa: „Ale aké výhody máte?“ „Značné,“ kontroval som jasavo. „Máme plné životné poistenie, poistenie pre prípad ohňa – všetky tie základné veci. Možno nebudete veriť tomu, čo Vám poviem, ale je to pravda. Mám podiel vo vile, ktorá sa práve teraz pre mňa teraz stavia na obdobie dôchodku. Máte to aj vy?“ „Ešte nie,“ odpovedal melancholicky. Svetlo sa zažínalo. „Viete, jedna vec mi nejde do hlavy. Čítam finančné denníky, a ak je vaša firma taká, ako ju opisujete, prečo som o nej ešte nepočul?“ „To je dobrá otázka,“ povedal som. „Veď, koniec koncov, máme dvetisíc ročnú tradíciu ... Chcete si podať žiadosť?“ Behom týchto nasledujúcich piatich minút sa z nás stali viac len než náhodní známi.

Predstavte si, že by Vás Boh použil na to, aby ste sa s niekým takto rozprávali. Ak sa odvážite na duchovný rozhovor, môže dopadnúť zle. Môžete veľakrát zakopnúť. Ale ak to riziku nepodstúpite, Duch nebude môcť použiť Vaše slová nikdy na to, aby sa dotkol ľudskej duše. Namiesto to, aby ste svojmu strachu dovolili odstaviť Vás od rozhovorov, použite ho na to, aby Vám bol ukazovateľom, ktorý Vám napovie, kde Vás Boh chce použiť.

(John Ortberg, Ak chceš chodiť po vode, musíš vystúpiť z lode)