Začalo to takto: naše plány sa vplyvom okolností zmenili a ja som sa ocitla zadychčaná- v časovom sklze, sediac vedľa misionárky Glórii Gray na kláštorných schodoch bez auta a riešenia ako sa dostať do hotela, ktorý bol pár kilometrov od nás. Skúsila som obvolať priateľov, ale nepodarilo sa. Videla som, ako by Glórii dobre padlo vyjsť si von a tak si hovorím: „No Duchu Svätý, dôverujem TI, pošli nám niekoho, kto by nás zviezol aspoň dole týmto nekonečne dlhým kopcom.“

O chvíľu prišlo auto nápadne podobné autu nášho priateľa, ktorému sme volali. Zastalo pred bránkou a ja som sa potešila. Nadšene som zamávala a vykročila smerom k nemu. Pozerám lepšie a zdá sa, že to nie je on a jeho manželka, ale iný náš známy. (Aj on má také auto???) Tiež sa nadšene na mňa usmieva a isto tuší, že niečo potrebujem. Výborne! Nevyzerá, že sa ponáhľa. Slnko už svieti z druhej strany a ja konečne vidím, kto je za volantom. Dvaja mladíci, ktorých som v celom mojom živote nestretla pozerajú na mňa a skôr než som si stihla povedať: „No zbohom!!!“ som sa pohotovo opýtala – stále s tým úsmevom- ktorý som v celej tej situácii zabudla „vypnúť“: „Nejdete náhodou dole?“ Oni sledujúc toto zjavenie, prikývli. „ A nevzali by ste nás s mojou priateľkou dole kopcom? Kvôli svojmu kolenu teraz nemôže toľko chodiť.“ Vyzeralo to, že som ich celkom potešila zmieňujúc priateľku a ochotne počkali, kým sa znova objavíme. Zobrala som Glóriu (83r. černoška) a nastúpili sme. Nevedela som, či mladý muž vďaka údivu zvládne riadenie, ale auto sa  pohlo. Jeho spoločník si nevšimol, že má stále padnutú sánku a za tým hneď nasledoval ďalší šok v podobe konverzácie. Dozvedeli sme sa, že majú času dosť, ani žiadna frajerka na nich nečaká, a tak hovorím Glórii: „Na oplátku by si sa mala pomodliť za dobré priateľky pre týchto dvoch.“ „Hm,“ odpovedala Gloria,“ale môžem sa modliť iba za dobré veriace priateľky.“ Spredu sa ozvalo nešťastné „Prečo ??!!“ Ja na to, či nechce mať veriace dievča... „Nechcem, aby bola až taká poslušná!“ „A ja zas by so takú chcel“ povedal druhý vedľa neho. Bude dobrá, milá...“ „Teda nechce kresťanku ?“ pýta sa opätovne Glória, pre prípad, že by si to rozmyslel. „Um- uum, pokrútil hlavou. Táto malá diskusia rozvírila rýchlo v mojej hlave myšlienky. Považujúc seba za veriacu- hovorím si: “Hm, neviem, či sme až také poslušné..., ale kiež by to tak bolo.“ Vtom sa mi vynorili príbehy rozbitých vzťahov a manželstiev, s ktorými sme sa stretli: nepekné hádky, urážky a dokonalá ukážka toho, čo vie povystrájať „neposlušná žena“. (Teraz nehovorím o tom, čo vie povystrájať muž). A tak si v srdci hovorím: „Naozaj chceš neposlušné dievča? Môže to vyzerať ako zábava, ale ver mi, o chvíľku sa ti to vôbec nebude páčiť. Poslušnosť totiž neznamená nemať svoj názor a byť ako bez ducha. Poslušnosť zo strany ženy je forma rešpektu muža, ochota kráčať spolu tým istým smerom, vedieť zastaviť, vedieť sa prispôsobiť, vedieť podporiť, vedieť citlivo potiahnuť, keď nevládze- v poslušnosti vo vzťahu je veľký podiel ochoty brať ohľad na toho druhého. Nechcieť sa nad neho vyvyšovať, láskou zakrývať jeho nedostatky a hriechy... A rebelanstvo je presný opak – neúcta, neochota, necitlivosť, neohľadupnosť....  Zaviezli nás až k hotelu a čivava na kolenách spolujazdca vyzerala z posádky najviac v pohode. „Veľa požehnania a dobré priateľky vám prajem. A aby ste aj vy boli dobrí k nim.“ A modlím sa: Bože daj im veriace dievčatá. ďakujem, že si nám ich poslal a možno aj nás im...