« Späť

Nenarodené.

Nenarodené.

Smrť- vieme o nej všetci hovorí sa o nej neustále, pretože každý deň tisíce ľudí chodí po zemi v čiernom oblečení. Choroba, nešťastie, vražda... Zbierajú kvety vo svojich záhradách a kladú na hroby starších, mladých i detí. Písať ale o smrti nenarodených detí svet vníma ako tabu.

 

 

Za nádherným darom, darom nového života

sa skrýva nielen radosť, šťastie,

ale aj veľká bolesť  a slzy zúfalstva.

 Žena, nosiac pod srdcom dieťa

 prežíva chvíle veľkej radosti, skrýva v sebe strach i neistotu,

každým dňom narásta viac a viac lásky pre toho drobčeka.

A v jednom momente je tá radosť zabitá,

šanca na život pre maličkú bytosť prestáva.

Rozsúdok najbližších, ktorým verila, tlak mnohých zo sveta,

či výrok lekára- je obrovskou ranou jej srdca.

Ostáva veľké prázdno, púsť v duši, bolesť a slzy,

je ťažko vrátiť sa do života.

Vidieť ju často pri jeho hrobe,

plače, kríči a nechápe...

Plače, aj keď vidí iné deti,

bojí sa chytiť ich za ruku,

závidí či nenávidí...

 

Mama, zotrí svoje slzy,

raz budeme spolu, ja a ty,

vieš, mama, milujem ťa stále viac a viac aj v nebi,

v mene Boha i v mene svojom žehnám Ti.

 

 

https://www.youtube.com/watch?v=GjcnDibL5uo