Možno ti zverili úlohy viesť malú skupinku a zmietaš sa vo vnútornej neistote a pochybnostiach. Nasledujúci článok ti poradí, ako môžeš v tejto úlohe rásť.
Mnoho kresťanov sa ocitlo v pozícii nejakej autority, či už vedenia malého stretka, alebo aj väčšieho kresťanského spoločenstva a namiesto toho, aby vykročili a úspešne v tom slúžili, tak sa zmietajú vo svojich pochybnostiach a vnútorných neistotách (mám to vlastne robiť?...som na to vhodný...? ja si na to netrúfam.....čo by som mal teraz robiť?.....)
Myslím si, že príčinou sú predovšetkým dve skutočnosti:
Možno ťa niekto poveril, aby si viedol skupinku a ty si sa na to ešte necítil, alebo si mal určité zábrany, ktoré si nekomunikoval. Možno ťa zvolili za vedúceho najtesnejšou väčšinou a máš strach, že budeš mať veľkú opozíciu v stretku (môj osobný názor inak je, že voľba vedúceho nie je najšťastnejšie riešenie) a máš výčitky, že si sa sám príliš presadzoval. Potrebuješ vedieť, že Pánovi „nezáleží“ na tom, akým spôsobom si sa stal vedúcim. Pre Neho je dôležité, aby si bol dobrým vedúcim. (Iba ak by si sa stal vedúcim veľmi nečestným spôsobom, klamstvami, rozbitím skupinky, „zničením“ dovtedajšieho vedúceho atď. Potom nečakaj, že ťa On bude žehnať. Tu samozrejme nepočítame situáciu, kedy dovtedajší vodca verejne hreší, či manipuluje ľudí.)
Možno sa cítiš hriešny, možno si „dole“, možno sa cítiš príliš neskúsený, alebo máš strach, si príliš vyťažený alebo sa cítiš osamelý. Pánovi je „jedno“, kde sa nachádzaš, On má moc, ktorá ťa pozdvihne a premení. Keď sa pozrieme do Božieho slova, tak vidíme, v akých rôznych rozpoloženiach sa Boží ľudia nachádzali a Boh ich aj tak mohol „použiť“: Gedeon sa ukrýval a utekal, Elijáš bol vyčerpaný a ľutoval sa, Samson mal slabosť pre ženy a zobral si cudzinku. Dávid mal aj kriminálnu minulosť, kým sa stal kráľom. Peter bol medzi učeníkmi autorita a predsa mu Pán povedal, že sa musí obrátiť, aby bol schopný posilňovať ostatných. Potrebuješ prijať aj vnútorne, že teba teraz (a či už pred časom) postavil Pán do služby vodcovsta a očakáva, že to prijmeš a že sa toho ujmeš (a to je jedno, či to je dočasné povolanie, lebo aj vtedy treba ísť do toho naplno, alebo je to nastálo) a že s Jeho pomocou a vedením to bude na úžitok Božiemu kráľovstvu.
Keď prijmeš vážne svoje vodcovstvo, tak verím, že to spôsobí veľké zmeny v tebe i v spoločenstve, ktoré vedieš. Musím ťa povzbudiť, že to je len „nový“ začiatok. Ďalšou vecou, ktorá je nevyhnutná je „počuť“, čo ti k tomu hovorí Boh, kde ťa chce mať, čo si máš všímať.
Potrebuješ zistiť (postupne odhaliť), aká je vízia toho, čo vedieš. Ak si stretko nezakladal, tak by si si mal naplno osvojiť víziu (aj keď je predpoklad, že si to tak urobil už dávno predtým, inak by si sa nemal stať vedúcim ) a hľadať u Pána, ako ju chrániť a rozvíjať.
Ak to nebudeš robiť, tak sa ti môže stať, že sa pustíš do mnohých veci, ktoré „cítiš“, že máš robiť, alebo ťa k tomu tlačia ľudia v stretku, ktorí niečo také „cítia“, ale nebude to to, čo chce Pán. Raz som počul jedno vyjadrenie: čo by sa stalo, keby sa Duch Svätý na chvíľu stiahol z Cirkvi? Vraj takmer nič, lebo asi 95 % aktivít by šlo ďalej, lebo ich ani neinšpiroval, ani nezmocňoval Duch Svätý. Isteže nadnesené a humorné a len hypotetické, pretože Duch Svätý nikdy z Cirkvi neodíde, ale som si istý, že mnoho aktivít je naozaj iba ľudským nápadom.
Čo keď zrazu dostaneš inú víziu? U nás na Slovensku má veľa ľudí zrazu inú víziu a chcú zrazu niečo robiť sami. Osobne si myslím, že len málo z toho je to, čo vedie Boh, lebo výsledkom väčšinou býva rozdelenie, oslabenie Kristovho tela a „nová“ vízia končí v oveľa menšom rozmere, ako bola pôvodne „videná“. Ak vnímaš niečo nové, tak je to v drvivej väčšine kompatibilné s doterajšou víziou a je schopné spadať pod doterajšie vedenie.
V rámci napĺňania vízie, toho, čo vám zasľubuje a chce od vás Pán, sú nesmierne dôležité očakávania. Môžeš mať veľkú víziu, ale ak tvoje očakávania sú malé, tak aj výsledky budú malé. Ak tvoje očakávania sú absolútne prehnané, tak budeš netrpezlivý, budeš naháňať ľudí a sám žiť v sklamaní.
Nezabudni na to, že mať od Pána víziu je dôležité aj preto, aby si bol pevný, pretože aj keď ju ľudia v stretku prijmú, tak len asi 20 % z nich do nej vykročí a podrží ťa. Ostatní sa pridajú neskôr, keď si overia, že si v tom verný a že to Pán potvrdzuje.
Mnoho kresťanov žije v pocite, že stačí žiť s Bohom nejaký nizučký štandard a to Pána Boha uspokojí. Neusilujú sa o žiaden rast, pretože si ani nemyslia, že to pre život potrebujú, ani ich to neláka a nemajú ani poňatia, že by to Pán očakával. Pán Ježiš veľmi túži po tom, aby sme rástli, rástli v poznaní Jeho, rástli v láske, rástli do Jeho podoby, rástli vo svätosti. V Písme je mnoho miest, ktoré nás minimálne povzbudzujú k rastu, ak ho už priamo nevyžadujú. Raz som niekde počul hádanku: V čom nemáme byť ako Pán Ježiš? Odpoveď: V tom, že On je ten istý včera, dnes i naveky Potrebujeme rásť osobne vo svojom vzťahu s Pánom, vo vzťahoch s (nielen) Jeho ľuďmi, a v tom, aby rástla aj skupinka/ spoločenstvo, ktoré máme na starosti. Dokonca by sme mali mať nielen túžbu, aby rástlo naše stretko, ale aby rástla celá Cirkev, aby mohla ovplyvňovať spoločnosť - svet.
V osobnom živote je to záležitosť našej nasadenosti a spolupráce s Božou milosťou. V živote spoločenstva rast závisí od rastu vedúceho. Keď rastie vodca, je veľmi vysoká pravdepodobnosť, že bude rásť a rozvíjať sa aj jeho spoločenstvo (stretko). Vedúci by mal rásť predovšetkým v charaktere (v tom, kto naozaj som, v správaní, čnostiach, vlastnostiach, motívoch atď.), potom v pomazaní (vo zvláštnej sile, či pomoci od Boha, ktorá uschopňuje nadprirodzeným spôsobom dosahovať ciele, ktoré dáva Boh) a vo vodcovských schopnostiach (ako viesť ľudí, ako získať víziu, ako ju komunikovať atď) . Pre rast stretka je nesmierne dôležitá ešte jedna schopnosť vodcu - schopnosť nachádzať potenciálnych vodcov a vychovávať ich (dávať im zodpovednosť, úlohy i autoritu konať veci). Veľakrát totiž vodcovia (lídri, animátori) žijú iba v tom, aby mali nasledovníkov, pomáhali im, starali sa o nich a pomáhali si spolu pri budovaní Božieho kráľovstva.
Vtedy je počet nasledovníkov, a tým i počet ľudí v stretku obmedzený. Veľa vedúcich (avšak rozhodne nie všetci!) sú pozvaní k tomu, aby ovplyvnili aj viac, ako jedno malé spoločenstvo, poprípade pomohli založiť aj nejaké ďalšie spoločenstvá. To sa však dá iba vtedy, ak nevychovajú iba nasledovníkov, ale aj ďalších vodcov, ktorí získajú svojich nasledovníkov a zároveň sa pokúsia aj oni vybudovať ďalších vodcov. V takom prípade je možné dosiahnuť veľmi veľký rast. Niekedy sa totiž stáva, že v spoločenstve sú roky tí istí ľudia a nikto nepribudol. Isteže, je správne mať určitú dobu stretko uzavreté, kvôli vybudovaniu vzťahov, formácii. Ak to však trvá dlhšie, ako je zdravé, počet členov nielenže nebude rásť, ale sa bude zmenšovať a v stretku bude ťažšia atmosféra, pretože nastane ponorková choroba, chyby jednotlivcov sa nám budú zdať väčšie, ako sú a ľudia budú postupne odchádzať.
Niekedy sa stáva, že ľudia začnú do stretka prichádzať po určitých vlnách. Ak vedúci nemá vychovaných nielen pomocníkov, ale aj ďalších vedúcich, stane sa to, že nových ľudí nezachytíme, resp. zachytíme len ich časť, ale odíde nám aj časť tých, ktorých máme dlhšie (pretože to už nie je také „komorné a hlboké“ ako predtým, než prišlo toľko nových) a výsledok bude, že budeme mať aj tak asi približne toľko ľudí koľko predtým.
Našim cieľom má byť nielen udržať si starých členov, ale získať a udržať si aj väčšiu časť nových.
Výsledkom bude postupný rast.
To sa môže udiať iba vtedy, ak bude dosť vychovaných vedúcich. Takže vedúci, začni určite rýchlo s tým, že si vychováš aspoň jedného pomocného vedúceho, a to bude naozaj dobrý začiatok k rastu.
Mário Tomášik Prevzaté z prílohy Zrelosť časopisu Nahlas (2008/3-4) Časopis Nahlas vydáva Spoločenstvo pri Dóme sv. Martina v Bratislave