Inšpiratívny a podnetný námet na stretko o osobnom poslaní. Každý z nás má jedinečný životný príbeh a úlohu, či osobné poslanie, ktoré dostal od Boha. Je len na nás či sa rozhodneme ho objavovať a vykročiť do toho s Ním.
Stretko si môžete stiahnuť aj v pdf formáte TU.
Uvedomiť si že povolanie sa netýka iba zasvätených ľudí, ale každý z nás má svoje osobné povolanie.
Každý z účastníkov povie zážitok z týždňa (niečo pekné, vtipné čo prežil).
Tomu, komu hodím loptičku povie prvé, čo mu napadne pri slove povolanie a následne hodí loptičku ďalšiemu.
Čo si myslíte čo je základným povolaním každého človeka? Naše prvé slobodné „áno“, ktoré Bohu odpovieme je pri krste, väčšinou ho za nás povedia rodičia. Vtedy sa stávame z lásky povolaní k láske, k životu a Boh nám dáva životnú úlohu, ktorou nás poveril a nemôže ju splniť nikto iný.
Ako si predstavujem svoju budúcnosť? Každému rozdáme papier a pastelky. Úlohou je nakresliť predstavu seba o 10 rokov, po akom živote túžite, ako a kde sa vidíte? Potom sa môžu účastníci pozdieľať, kto nechce o svojej kresbe rozprávať, nemusí.
Jn 1, 35-39 Po jednom ho niekoľkokrát prečítajte.
V tichu sa pýtajte Boha, či je to to, čo chce On. Hľadajte vo vašich túžbach Božiu vôľu, odpovedzte si na otázku, či ste schopný vzdať sa svojich predstáv o živote a dať sa na cestu ktorú vám pripravil Boh.
Určím kto prečíta toto zamyslenie: „Počuli, čo hovorí, a išli za Ježišom“ (Jn 1,37). Už druhý krát v priebehu dvoch dní Ján Krstiteľ označil okoloidúceho Ježiša za Baránka Božieho. Tento krát bolo jeho slovo rozhodujúcim signálom pre dvoch z jeho učeníkov, aby sa pohli z miesta a išli za Ježišom. Koľkokrát nám veci dochádzajú iba postupne. Niektoré veci musíme počuť desaťkrát, aby sme pochopili o čo ide. Okolo niektorých z nás musel Pán chodiť mnohokrát, než sme si ho všimli. Možno sme tiež museli od nejakého svojho „Jána Krstiteľa“ počuť upozornenia, že Ježiš je blízko. V tom je ukrytá nádej pre všetkých, i pre tých ľahostajnejších. Pán isto nekráčal okolo miesta. kde Ján krstil, úplne náhodou. išiel okolo práve preto, aby sa osobne stretol s Jánom a Ondrejom, aby prebudil ich srdcia, aby ich povolal. Dobre vedel, že idú za ním, veď na nič iné nečakal. Možno si trochu vydýchol, keď uvidel, že sa rozhodli oddeliť sa od zástupu pozorovateľov a ísť za ním. On dokonca vedel, čo chcú, ešte omnoho skôr, než si to ujasnili oni sami. V ich srdciach musela byť túžba, možno nejasná, neočistená, ale predsa len túžba: viac ho poznať a byť chvíľu s ním. Človek musí mať nejaký dôvod, než sa dá do pohybu, než sa rozhodne poznať niečo nového a zmeniť svoj život. A túžba je veľmi dobrým motorom na ceste k poznaniu Ježiša a k poznaniu toho k čomu nás povoláva.
Jeden z účastníkov sa otočí ku mne chrbtom, zavrie oči a bude padať smerom dozadu, kde ho budem ja aj s jedným pomocníkom chytať. Takto sa vystriedame všetci, kto sa bude báť, tak nemusí. Ako ste sa cítili keď ste sa odhodlali a začali ste padať? Mali ste pochybnosti, či vás zachytíme? Keď máme túžbu a ideme za ňou, ostáva iba vykročiť s dôverou Bohu, že aj keď urobíme krok do tmy, On tam bude a podrží nás.
Všemohúci, večný Bože, ty si mňa a mojich bratov a sestry stvoril pre seba, aby sme ťa poznali, aby sme ťa milovali, aby sme ti slúžili a raz prišli k tebe. Všetky veci na zemi si dal nám ľuďom, aby nám pomáhali dosiahnuť cieľ, pre ktorý sme boli stvorení. Daj, aby som jasne spoznal a vybral si to, čo ma privedie k tebe, a aby som odmietal to, čo ma od teba vzďaľuje. Daj mi svojho Svätého Ducha, aby som túžil iba po tom a vybral si len to, čo ma priblíži k cieľu, pre ktorý som bol stvorený. Amen.
(podľa sv. Ignáca z Loyoly)
Autor: Martina Pisarčíková, Animátorská škola, Diecézne centrum mládeže Maják