Zmes rôznych aktivít.
Postup: V úvode uvedieme prítomných do situácie, že sme vo vzdialenej, vymyslenej krajine. Vo vláde tejto krajiny je voľné ministerské kreslo, o ktoré sa uchádzajú dvaja kandidáti. Predvolebná reč, ktorú musia obaja predniesť, nemá byť zameraná na kladné vlastnosti a vychvaľovanie samotného rečníka, ale na prednosti svojho protikandidáta. Ten, kto presvedčivejšie, lepšie oboznámi s kladmi protikandidáta získava kreslo ministra.
Táto hra je vhodná ako úvod k téme dobro, dobrota, dobrota srdca.
Každá skupina dostane "osla", to znamená jedna osoba sa prihlási ako "osol". Skupina sa má postarať o to, aby "osol" prekročil cieľovú líniu (čiara kriedou na podlahe). Na to dostanú skupiny aj obušok zo stočeného novinového papiera. Nie je dovolené "osla" nosiť.
"Osli" každej skupiny sú vopred tak, aby to skupiny nepočuli, pripravovaní, že sa nemajú dať pohnúť údermi obuška alebo sácaním, ale len dobrým slovom, hladkaním, prihováraním atď. Víťazom je tá skupina, ktorej "osol" ako prvý prekročí cieľovú líniu. Záverečný pohovor o hre je doplneným vhodným úryvkom z Písma.
Táto hra je vhodná ako úvod k téme manipulovania s inými, či téme súvisiacej s vnútornou slobodou.
Vedúci hry povie skupine: Zvoľte si teraz partnera zo skupiny, podľa možnosti človeka, ktorému niekedy naozaj dávate príkazy... Teraz sa postavte spolu. Menší z vás prevezme úlohu toho, čo bude dávať príkazy. Môže väčšiemu povedať napríklad: "Musíš stáť rovno! Musíš byť presný! Nesmieš protirečiť!" a pod. Každá veta sa pritom začína slovíčkami "ty musíš..."
Druhý z dvojice odpovedá vždy tým istým začiatkom vety: Áno, máš pravdu... a potom niečo dodá, napríklad: "Som naozaj veľmi malý", či "Musíš mi povedať všetko, čo mám urobiť". Alebo povie: "Áno, máš pravdu. Som taký hlúpy, že neviem ani len do troch narátať."
Menší vždy dáva príkazy, väčší mu dáva za pravdu. Robte to dve minúty. Ak skončíte, vymeňte si úlohy. Teraz rozkazuje väčší a menší mu vždy dá za pravdu. Robte to zasa dve minúty. Skončite a debatuje spolu tri minúty o svojich skúsenostiach. Ktorá úloha vám viac vyhovovala?
- Ako sa vám páčilo rozkazovanie? - Koho komandujete inokedy? - Kým ste komandovaný? - Ako sa vám páčila úloha pokoreného? - Kedy inokedy sa správate tak pokorne?
HĽADISKÁ HODNOTENIA:
- Ako sa mi páčila táto hra? - Koho som si vybral ako partnera? - Mám s ním príležitostne problémy s komandovaním? - Kedy komandujem iných? - Koho najviac? - Kedy som ja komandovaný? - Kým najviac? - Kedy mi komandovanie osoží? - Kedy škodí? - Kedy je stav komandovaného pre mňa užitočný? - Kedy škodlivý?
1 Kor.12, 12-27 nás učí, že potrebujeme jeden druhého a že nemôžeme fungovať ako cirkev Ježiša Krista bez toho, aby sme spolupracovali navzájom. O tom, aká je spolupráca dôležitá, ale i zložitá hovorí táto hra. Rozdeľte sa na štvorice, ktoré záujmu pozíciu podľa nákresu.
"OKO" sa díva do miestnosti. "UCHO/NOHA" majú zaviazané oči "ÚSTA" sú k miestnosti chrbtom. "RUKA " je otočené k "UCHO/NOHE"
Potom rozložte po miestnosti 5 predmetov, ktoré má "telo" za úlohu pozbierať. "OKO" ich vidí, "ÚSTA " hovoria. "UCHO/NOHA " má zaviazané oči(nevidí), stojí na druhej strane miestnosti. RUKA kráča veľa UCHO/NOHY a má ruku na jeho ramene. Ak chcete mať hru zaujímavejšiu, nech RUKA sedí na chrbte človeka, ktorý reprezentuje UCHO/NOHU. Lepšie je mať vedy po ruke lekárničku :o)
Pravidlá: -OKO nemôže hovoriť, iba ak s pomocou gestikulácie (posunkov) musí vysvetliť ÚSTAM, kde sa nachádzajú jednotlivé predmety. -ÚSTA sa nemôžu dívať a na základe posunkov OKA popisujú situáciu UCHU/NOHE. -Keď sa UCHO/NOHA dostane na dosah daných predmetov, RUKA sa musí natiahnuť a zmocniť sa ho. Potom sa pokračuje k ďalšiemu predmetu. Ak nie je z praktických dôvodov možné, aby RUKA bola na chrbte UCHA/NOHY, tak môže kráčať vedľa nej a mať svoju ruku položenú na jej ramene. RUKA nemôže prevziať vedúcu úlohu. Naopak si musí udržať rovnakú pozíciu tela ako UCHOINOHA, pokiaľ nie je schopná na daný predmet dosiahnuť.
Na úplný koniec je dobré si povedať o cirkvi ako o spoločenstve, v ktorom má každý svoje miesto a úlohu, atď. Snažiť sa nájsť všetko, čo sme touto hrou pochopili a čo je nápadnou paralelou s praktickým životom.
Všetci napíšu na lístok svoje otázky pre druhých alebo problémy, na ktoré by chceli počuť vyjadrenie, po jednej otázke na každom lístku. Každý môže napísať niekoľko otázok. Lístky sa položia na stôl (napísaným dole) a dôkladne sa premiešajú. Každý si vytiahne jeden lístok a zamyslí sa - kto je pripravený, prečíta otázku a odpovedá na ňu. Ak niekto nechce alebo nie je schopný odpovedať na danú otázku, lístok vráti a vytiahne si ďalší. Kto odpovedal, odloží si lístok nabok a vytiahne ďalší - až do vyčerpania otázok.
Príklady otázok:
Ako často sa modlíš? Čo si myslíš o...? Máš problémy vo vzťahu k rodičom a aké? Čo si myslíš o kontemplatívnych rádoch? Si spokojný so svojim detstvom? Ako si predstavuješ peklo? Hovoríš s rodičmi o viere?
Vedúci môže niekedy vstúpiť do odpovede, ale je vhodné, keď to využíva minimálne.
Dvojice si sadnú oproti sebe a prvé 3 minúty druhého stále bombardujú rovnakou otázkou. Potom si vymenia úloha a druhý prvému dáva zase 3 minúty rovnakú otázku. Možné otázky: 1. Povedz mi, kto si? 2. Povedz mi, prečo veríš v Boha? 3. Povedz mi, prečo chodíš do kostola? 4. Povedz mi, z čoho máš strach? 5. Povedz mi, čím by si chcel byť?
Úlohou všetkých je vymyslieť a vytvoriť reklamu na vlastné sily, zručnosti a schopnosti. Môžu si zvoliť , či navrhnúť inzerát do novín, plagát, heslo, brožúru, televízny alebo rozhlasový šot, či hocičo iné. Môžu použiť čokoľvek a poprosiť o spoluprácu kohokoľvek, pokiaľ s tým ten druhý bude súhlasiť. Všetko sa ukončí spoločným predstavením svojich reklám.
Zdroj: Hry pro zlepšení motivace a sebepojetí žáků, str: 95
Všetci si na chrbát pripnú tvrdý papier formátu A4 (zapínacím špendlíkom) a v ruke majú pero. Pri vhodnej hudbe sa všetci neorganizovane pohybujú po miestnosti a majú za úlohu každému na chrbát napísať , čo si o ňom myslí, čo by mu chcel povedať, ale nemá na to odvahu, ale vie, že by mu to pomohlo. Ale pozor, v prvej časti každý píše len pozitívne veci a odkazy. Potom sa papier na chrbte otočí na druhú stranu a píšu sa postrehy, ktoré sú negatívne a kritické - ale s láskou. Na záver sa papiere dajú dole z chrbtov, urobí sa kruh a každý v prvom páde prečíta pozitívne odkazy. Je dôležité, aby to teraz už decká čítali s tým vedomím, že takí sú a radostne to ostatným oznamujú. Negatívne odkazy sa čítať nemusia – závisia od kvality vzťahov v spoločenstve.
Hráči sedia v kruhu a každý na papier napíše svoje vlastnosti - kladné aj záporné. Každý si svoj papier podpíše a posiela ho dookola. Ostatní k daným vlastnostiam píšu čiarky, podľa toho, či si myslia, že je táto vlastnosť pre neho charakteristická alebo nie. Pozor! Túto hru je lepšie hrať v skupine, kde vládnu priateľské a osobné vzťahy, ktoré už sú hlbšie a vyzretejšie. Veľa ľudí po tom, čo si o sebe prečítajú, by sa mohlo cítiť zranenými alebo by sa nemuseli v skupine cítiť najlepšie. Aplikujte hru citlivo, možno skôr ako poslednú hru večer niekde na výlete, keď účastníci v skupine sú ochotní dozvedieť sa niečo viac i o svojich negatívnych vlastnostiach.
Každého člena spoločenstva budeme prirovnávať k rôznym veciam. Vyberie sa prvý človek -dobrovoľník a ostatní sa dohovoria, k čomu ho budú prirovnávať. Môžu to byť: stromy, zvieratá, počasie, domy, kvety, nábytok, hudobné nástroje, automobily, štáty, filmy, jedlo, rozprávková bytosť atď. Ak boli napr. vybraté stromy, každý hľadá strom, ktorý čo najviac vybratého človeka charakterizuje. Napr. - "...ja si myslím, že Peter je mohutná lipa na veľkom kopci, ktorú všetci obdivujú a ku ktorej všetci radi chodia, pretože je pri nej veľmi dobre". Keď už všetci povedali svoje prirovnanie k stromu, vyberú spoločne iný okruh prirovnania. Na úplný záver kolečka je dobré dať priestor pre tých, ktorí nerozumeli niektorému prirovnaniu, ktoré sa na nich vzťahovalo. Najlepšie sa táto hra hrá v posteliach tesne pred spaním (na spoločných víkendoch alebo dlhších pobytoch), kedy na seba nie je vidieť a tma viac rozvíri fantáziu. Ak si ju chceme zahrať v spoločenstve, je dobré tieto podmienky čo najviac priblížiť ( dobrovoľník sedí v kresle k nám otočený chrbtom, všetci ležíme na zemi na koberci atď.). Podmienkou je, aby sa spoločenstvo už trošku poznalo a aby jeho členovia vedeli byť k sebe úprimní.
Každý z hráčov napíše na papier odpovede na tieto tri otázky -čo som, čo viem a čo mám, ale tak šikovne, aby sa úplne neprezradil. (Príklad: som vysoká, čiernooká, viem spievať. Mám bohatých rodičov. ). Do horného rohu sa podpíše. Odovzdá svoj list "poštárovi". Ten si odpovede zoradí asi po 5-tich ľuďoch a tých v inom poradí buď postaví alebo posadí do čela a označí ich číslami. Potom číta odpovede vybraných ľudí a ostatní hráči si značia na papier, kto sa asi pod danými číslami skrýva. Po celej sérii sa boduje. Keď ho spozná, má bod. Potom sa čítajú odpovede ďalšej skupinky ľudí. Vyhráva ten, kto má najviac bodov.
Každý účastník má za úlohu písomne odpovedať na týchto šesť otázok: V čom som dobrý? (tri veci o sebe a jednu vec o každom prítomnom členovi spoločenstva) Čo mi robí ťažkosti? ( tri veci o sebe ajednu vec o každom prítomnom členovi spoločenstva) Čo sa pokúšam dosiahnuť? (iba tri veci o sebe) O čom nerád hovorím? (iba jednu vec o sebe) Čo je pre mňa typické? Jednu vec o sebe a jednu vec o každom prítomnom členovi spoločenstva) Čo robím najradšej? (iba tri veci o sebe )
Po dostatočnom čase nasleduje spoločné hodnotenie zapísaného. Prvý účastník (napr. Peter odpovie na otázku č. 1, ale len tri veci o sebe, všetci ostatní potom prečítajú svoju vetu o Petrovi. Podobne sa urobí Ďalších päť otázok a potom začne ďalší účastník.