« Späť

Ovocie Ducha

Aj človek môže prinášať svoje ovocie. Nie také ako stromy, ale v podobe Ducha.

V mojom okolí  poznám viacerých ľudí, ktorí žijú naplnení v Duchu.  Vidím to na chválach alebo pri modlitbách za jednotlivých ľudí.  Oni majú napríklad, dary rozličných jazykov iní schopnosť vykladať jazyky. 

Na ulici by ste takýchto ľudí nespoznali. Nevynikajú od ostatných svojim  výzorom, ale predsa majú v sebe krásny dar.

Ja tiež poznám takéhoto človeka. Keď ho počujem modliť sa v jazykoch, mám aj ja veľkú túžbu po takom dare.  Jeho modlitba je taká silná, že aj mňa stiahne hlbšie k Božiemu srdcu.

Keď vidím takéto veci, tak ma to usviedča v tom, že Boh existuje a je živý. Nesedí na obláčiku a nepozerá sa na nás z hora. On je tu, v našich životoch. A nielen to v našich srdciach.

Ja som to na sebe ešte nezažila. No myslím si, že ich modlitba je silnejšia a hlbšia, keď cez nich hovorí Duch Svätý. Podľa mňa sú pevnejší a istejší vo svojich rozhodnutiach ísť za Bohom. Nepodľahnú tak ľahko skúškam a ťažkým životným situáciám, lebo ich srdce túži tak silno po Ňom, že sa radšej rozhodnú robiť ťažké veci.

Aj my túžme po hlbšom vzťahu s našim Oteckom.


napísal Andrea Krčmová
14.1.2012 23:18
2058 Prezretí, 10 Komentáre
Priemerne (4 Hlasy)
Priemerné hodnotenie je 5.0 hviezdičiek z 5.

Najnovšie od tohto autora

Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
Otília Ferenčíková
Andrea,poznám ten pocit o ktorom píšeš.
Mám priateľku, ktorá má dar jazykov.
Ja ho nemám ( rozvinutý do podoby hovorenia v jazykoch).
Naozaj, ak mám nejaký "problém", ktorý chcem riešiť v modlitbe, ako prvú oslovím práve ju.
Píšem preto "problém" v úvodzovkách, lebo som sa naučila riešiť aj radosť a vďačnosť v modlitbe, nielen zlé veci, ktoré doľahli, a treba s Božou pomocou nájsť východisko.
Aj ja sledujem život ľudí s darom jazykov.
Je to dar. Zhora. Nezaslúžený. Na službu.
Naozaj, človek, ktorý má takýto počuteľný dar, je "na očiach".
Berie svoj duchovný život veľmi vážne, denne sa sýti chlebom zhora. Nevynechá svätú omšu, naopak, jej slávenie je centrom jeho dňa. Nikto ho nenúti pristupovať k sviatostiam, ale častá sviatosť Zmierenia a neustála snaha o život v milosti posväcujúcej je u takých ľudí samozrejmosťou, ako pre nás všetkých dýchanie.

Duch veje kam chce.
On sa dáva v takej či onakej miere a podobe komu on chce.
Dostali sme ho pri krste, všetci.
Každý Ho máme. Len často sme slepí a hluchí práve na jeho pôsobenie v nás samotných. Možno sme aj smutní, nahnevaní , sklamaní, že iní majú dar jazykov a my nie...čo sme horší ako iní? Alebo, iní sú lepší ako my? ... Toto všetko sú osídla zlého, ktorý nám nahovára netešiť sa s radujúcimi, neplakať s plačúcimi, ale hnevať sa, porovnávať neporovnateľné, žiarliť, smútiť, aby sme dospeli k hnevu otočenému proti Bohu. Ó, aká to lesť a podvod! Ruku na srdce, kto občas nepodľahne sebaľútosti...
Tešme sa, že takéto zjavné prejavy Ducha svätého v našich časoch sú. Povzbudzujme sa a tešme sa.
Modlime sa.
Buďme (s)pokojní.
Náš Otec sa o nás stará.
Miluje nás.
Všetkých.
Aj tých, čo dary majú viditeľné a počuteľné, aj tých, ktorí tie svoje dary Ducha ( ešte) nevidia, necítia, nevnímajú.
Bože, vďaka za Tešiteľa!
Odoslané 15.1.2012 10:33.
Miroslav Čonka
Osobne neberiem glosoláliu ako niečo také bombové, o čom treba písať a hovoriť. Samotný apoštol Pavol ním oplýval viac než hockto iný, a i tak písal, že sú potrebnejšie dary, ktoré budujú cirkev. Dnes v rámci novej evanjelizácie to vnímam tak, že treba nanovo vybudovať niečo, niekde opraviť to, čo už je značne narušené. Preto samotný dar jazykov bez daru vykladania nie je až tak prospešný. A zas vo svojom hymne na lásku píše Pavol, že aj keď by rozprával anjelskými jazykmi, ale lásky by nemal, tak by bol v podstate ničím, lebo neplnil by svoj účel. Vyzdvihuje lásku nad týmto darom. Neviem prečo vlastne toľko ľudí vyzdvihuje práve tento dar, hovorí o ňom, píše. Ale vnímam to takto, že cirkev sa určitým spôsobom vracia ku svojim počiatkom. A ako vtedy sa ľudia týmto chválili a rozprávali o tom, tak sa to deje i dnes. Druhý vatikánsky koncil oživil viac vecí v cirkvi, ktoré tu dlho neboli. Sám som dostal určité dary Ducha Svätého, ktoré sa začali na mne silnejšie prejavovať po sviatosti birmovania.
Odoslané 15.1.2012 11:39.
Otília Ferenčíková
Miroslav,sú ľudia, ktorí o tom písať a hovoriť potrebujú.
20 rokov dozadu (a viac) som nepočula ani nečítala o niečom takom.
Práve preto, že to je fenomén týchto dní, obnovy v Duchu Svätom o tom hovoriť treba.
Lebo je potreba rozoznávať Duchov. To, čo sa tvári ako anjel svetla, ním automaticky nemusí byť. A mnohí sú zvedení.
Zneužití. Lebo nevedeli... alebo vedieť nechceli.
Všade toľko horoskopov, veštíc, liečiteľov, homeopatiká, homosexuálne boomy, atď.
Ľudia hľadajú a ak nebudú mať k dispozícii to pravé, idú za pozlátkom, vidinou zdravia, šťastia od zlých síl.

Je dobré o tom diskutovať.
Ďakujem za tvoj vklad, Miroslav.
Odoslané 15.1.2012 14:06 ako reakcia na Miroslav Čonka.
Veronika Florkova
Aj ked su "nové jazyky" veľmi dôležité, sú zároveň aj najnepatrnejším z darov Ducha. Majú však veľký význam pre západnú spoločnosť, pretože táto skúsenosť podkopáva našu dôveru k ľavej mozgovej hemisfére, k našej analyticko-racionálnej stránke. Dar jazykov nás doslova katapultuje - rovnako ako sny - do pravej polovice, ktorá je oveľa otvorenejšia pre duchovné skúsenosti. Dôležité je, aby sme sa aspoň raz v živote otvorili a oslobodili od svojej verbálnej, logickej a rozumovej stránky a nechali sa vtiahnuť do nesúvislého a nelogického detského bľabotu.Je to zároveň aj odovzdanie sa tajomstvu Božej prítomnosti. Aspoň raz v živote tak pripustím, že ten môj kúsok rozumu a kúsok reči nepostačuje na to, aby som nimi obsiahol celú skutočnosť.Preto je dôležité pripustiť dar hovorenia v jazykoch.
Ale - a tu prichádza k slovu druhá časť "áno"/"ale" - dar hovorenia v jazykoch nemusí byť byť nevyhnutne znakom osobitnej svätosti. Sú ľudia, ktorí prežili prelom k mystickej hĺbke bez prijatia tohto daru Ducha. Ak chceme zažiť prelom, nemusíme nevyhnutne hovoriť aj v jazykoch. Poznám príliš veľa neurotických, strnulých a egoistických ľudí s týmto darom. Nemyslím si teda, že tento dar je znakom čohosi vyššieho. Prijatie tohto daru však predsa len považujem za znak, a síce za znak prelomu. Myslím, že som to zažil práve počas spomínaných exercícií s mladými mužmi a aj počas rastu nášho spoločenstva New Jerusalem.
Richard Rohr (františkánsky kňaz- zakladateľ spoločenstva New Jerusalem), úryvok z jeho knihy "Nahý Boh".
Odoslané 15.1.2012 15:54.
Miroslav Čonka
Veronika, ďakujem ti za tento vklad od teba. V podstate tento kňaz napísal to isté už aj čo písal samotný Pavol. Ide o určité prebudenie. Samotné dary od Ducha a teda tzv. charizmy sa najviac prejavujú podľa potreby. Napríklad ako Ježiš povedal, že Duch nám dá vtedy vedieť, čo máme hovoriť a bude rozprávať sám Duch. My máme jeho pečať v krste, v birmovaní. Takže môže sa cez nás prejavovať a pôsobiť. Potom sú aj charizmy, ktoré sa prejavujú na ľuďoch stále. Ale v tomto veľmi písať už nechcem. Nemám dobré znalosti čo sa týka Ducha Svätého. V tomto zatiaľ som vždy dosť mínusový.
Odoslané 15.1.2012 19:23 ako reakcia na Veronika Florkova.
Štefan Hrbček
Veronika.. dakujem za tento prispevik. AKo zistujem, a comu sa velmi tesim, ze katolici sa celkom seriozne zaoberaju a diskutuju prave o tychto veciach. Aj pre mna to bolo donedavna nieco uplne nezname..
Odoslané 15.1.2012 23:35 ako reakcia na Veronika Florkova.
Veronika Florkova
ak je zaujem niekedy prepisem celu tu kapitolu. Tu som len kusok stadial vysekla lebo sa mi hodil k teme. Nebude to dnes lebo to musim najskor preskenovat a potom prerobit cez jeden program na word, ale verim ze v blizkej dobe to tu dam. V tej knihe som nasla vela veci ktore mi pomohli. Tak snad potom pomozu aj inym.
Odoslané 16.1.2012 10:28 ako reakcia na Štefan Hrbček.
Miroslav Čonka
Veronika, ty si taký dobrý anjelik. Som rád, že ťa mám za kamošku! Mám ťa rád! Nech ťa Pán žehná a nech pôsobí Jeho Duch v tebe a skrze teba! A Andrejka, ak máš túžbu, tak proste o to pros. Boh je dobrý Otec a dáva dobré veci svojim deťom aj keď sú zlé. Pamätaj na to. Modlitbou a prosbou nič predsa nepokazíš. Držte sa a vytrvajte!
Odoslané 16.1.2012 12:05 ako reakcia na Veronika Florkova.
Katka Farnbauerova
Mne sa paci ako Boh rozdava svoje dary - nezasluzene - a zaroven si nimi sluzi. Dar jazykov myslim, ze ma sluzit spolocenstvu a ak je ku tomu aj vyklad - mnam :-) ale tiez si myslim, ze s osobnou svatostou to velmi nesuvisi. Tieto jazyky sa daju ovladat, a treba byt stale vnimavy, aby sa nenarusila jednota modlitby - oni by mali sluzit k vytvoreniu jednoty v modlitebnom spolocenstve. Viest modlitbu do chvaly. Ta je specificky druh modlitby - "odputavame sa" od svojich problemov a do stredu staviame Boha - myslime na Pana a nie na seba. Tu sa mi zda pravy zmysel chval, a tym aj vyznam jazykov (resp. vykladu) - viest k Bohu.
Odoslané 16.1.2012 19:52.
Veronika Florkova
dar jazykov je jednak pre spolocenstvo ale sluzi aj jednotlivcovi na budovanie jeho sameho.
Odoslané 16.1.2012 20:49.