Na rozdiel od minulej nedele na druhú pôstnu nedeľu nepadne v prvom čítaní o zmluve ani slovo. Napriek tomu možno povedať, že v úryvku o obetovaní Izáka sa priam „dotýkame“ toho, čo tvorí jej podstatu. Ak je možné niekoho so starozákonných vodcov národa nazvať „mužom zmluvy“, tak Abrahám je prvý, komu tento titul plným právom náleží. Celý život tohto patriarchu je postavený na zmluve, ktorú s ním uzavrel Pán, a iba na základe tejto zmluvy dostáva zmysel každý krok jeho života. Vlastným obsahom tejto zmluvy je Pánovo prisľúbenie, že Abrahám sa stane otcom veľkého potomstva (viď Gn 15,1-6). Toto prisľúbenie dáva zmysel už Abrahámovmu odchodu z otcovského domu do neznáma (viď Gn 12) a predstavuje základnú osnovu celého jeho života (viď Gn 15, Gn 17, Gn 18,1-15), napriek tomu, že naplnenie prisľúbenia je z ľudskej perspektívy po veľmi dlhú dobu v nedohľadne. Až s narodením Izáka (Gn 21) sa konečne začína rysovať uskutočnenie Božieho prísľubu, ku ktorému Abrahám neustále upínal všetky svoje túžby. Konečne je jasné, že Pánova zmluva nie je ilúziou, ale skutočnosťou. Konečne dostáva konkrétne obrysy. Do tejto nádejnej situácie však zrazu zaznieva Pánova výzva: „Vezmi svojho jediného syna Izáka, ktorého miluješ, choď do krajiny Moria a obetuj ho tam ako zápalnú obetu na vrchu, ktorý ti ukážem.” Bolo by možné predstaviť si ešte väčšiu absurditu?! Tento nepredvídateľný a nepochopiteľný Abrahámov Boh si žiada, aby sa Abrahám vzdal práve toho, k čomu ho on sám po celú dobu viedol. Abrahám sa má zrieknuť práve toho daru, ktorý bol po celý čas jeho života podstatným článkom zmluvy, ktorú s ním Boh uzavrel. Ako zareaguje? „Abrahám vstal včasráno... zobral so sebou svojho syna Izáka a vybral sa na miesto, ktoré mu označil Boh“ (viď Gn 22,3). Abrahám pochopil. Pochopil, že podstatou zmluvy nie sú Božie dary, ba ani ten najväčší a najvznešenejší z jeho darov, ale Boh sám. Otázka, ktorú kladie Abrahám nám, sa dotýka práve tohto tajomstva: „K čomu sa upína tvoj život? K Božím darom, alebo k Bohu samému?“
Boh skúšal Abraháma a povedal mu: „Abrahám!” On odpovedal: „Tu som.” Boh hovoril: „Vezmi svojho jediného syna Izáka, ktorého miluješ, choď do krajiny Moria a obetuj ho tam ako zápalnú obetu na vrchu, ktorý ti ukážem.”
Viď Gn 22,1-2.9a.10-13.15-18
Podnety k Mk 9,2-10 TU