„Hľa, ja tvorím čosi nové, teraz to klíči; nebadáte?“ Upozornenie na „čosi nové“ by malo hneď prebudiť naše uši, ktoré sú zvyknuté automaticky spozornieť a zachytávať tie najnovšie informácie zo sústavne zapnutého rádia či z televízie. Mali by okamžite spozornieť aj naše oči, ktoré sú zvyknuté bleskovo „skenovať“ titulky dennej tlače či najčerstvejšie aktualizácie internetových stránok a s obdivuhodnou rýchlosťou registrovať najnovšie udalosti, ktoré hýbu svetom. Zdá sa však, že voči novosti, na ktorú upozorňuje neznámy starozákonný prorok označovaný ako Izaiáš, je ľudská vnímavosť vysoko rezistentná. Prorok sa obracia na Boží ľud v babylonskom zajatí s prisľúbením, že návrat do vlasti ďaleko prekoná dávny exodus z Egypta, o ktorom Izrael už iba nostalgicky sníva. Veľkoleposť a dôležitosť tohto nového „exodu“ však nespočíva v podivuhodných úkazoch, zázrakoch a špeciálnych efektoch. Jeho novosť je v niečom inom. Pánova starostlivosť nezostarla. Jeho láska nezhrdzavela. Naopak, Boh znovu a znovu ponúka ľahostajnému Izraelu stále novéprejavy milosrdenstva. Ľudské oči sú však stále čímsi zalepené, takže to nebadajú. Podobnou zrakovou chybou trpeli aj obyvatelia Kafarnauma, a zvlášť niektorí zákonníci, ktorí počuli, ako Ježiš povedal ochrnutému: „Synu, odpúšťajú sa ti hriechy.“ Ani oni neboli schopní postrehnúť obdivuhodnú novosť, ktorá klíčila v ich blízkosti. Ako sme na tom my? 

Toto hovorí Pán: „Nemyslite na to, čo bolo, nesnite o veciach dávnych. Hľa, ja tvorím čosi nové, teraz to klíči; nebadáte? 
Viď Iz 43, 18-19. 21-22. 24b-25

www.paulinky.cz