Nebeské kráľovstvo sa bude podobať desiatim pannám, ktoré si vzali lampy a vyšli naproti ženíchovi. Päť z nich bolo nerozumných a päť múdrych. (Viď Mt 25,1-13)
Z podobenstva o desiatich pannách, ktoré si vzali lampy a vyšli naproti ženíchovi, sme na rozpakoch. Ježiš inokedy dôrazne vyzýva silnejších, bohatších a schopnejších k nezištnej pomoci slabým, chudobným a znevýhodneným. Súčasťou tej istej eschatologickej reči (viď Mt 24,1 – 25,46), v ktorej počúvame o desiatich pannách, je aj podobenstvo o poslednom súde, kde sa dozvieme, že Syn človeka pošle do večného ohňa tých, ktorí neposlúžili hladným, smädným, pocestným, nahým, chorým alebo väzneným (viď Mt 25,23-46 – evanjelium na Slávnosť Krista Kráľa, A). Ako je možné že Ježiš teraz schvaľuje počínanie „múdrych panien“, ktoré bez mihnutia oka odmietnu pomôcť svojim spoločníčkam, ktoré si vzali lampy, ale nevzali si so sebou olej? Riešenie je ukryté v malej častici „totiž“ (grécke gar), ktorá nie je v slovenskom preklade biblického textu. Po údaji o tom, že päť panien bolo nerozumných a päť múdrych, v originálnom gréckom texte doslovne nasleduje veta: „Nerozumné si totiž vzali lampy, ale olej si so sebou nevzali.“ Jediná nepatrná častica nám prezrádza, ako je to s nerozumnosťou nerozumných panien. Ich nerozumnosť nie je nezavinená prostoduchosť, slabšia pamäť, či nižšia inteligencia, s ktorou tieto nešťastnice nič nezmôžu, a preto by mali právom nárok na pomoc svojich šikovnejších či múdrejších kolegýň. Nedostatok oleja nie je dôsledkom z ich nerozumnosti. Častica „totiž“ nám prezrádza, že logický vzťah medzi nerozumnosťou piatich panien a ich nedostatkom oleja je presne opačný. Nevzali si olej, a práve preto im prináleží charakteristika „nerozumné“!
Ježiš začína svoje podobenstvo slovami: „Nebeské kráľovstvo sa bude podobať desiatim pannám.“ Východisko je rovnaké pre všetky. (Inak by Ježiš povedal, že nebeské kráľovstvo sa bude podobať 5 + 5 pannám.) O tom, ktoré panny sú múdre a ktoré nerozumné, nie je rozhodnuté vopred podľa výsledkov IQ testu. O svojej múdrosti či nerozumnosti rozhodujú samy panny svojím postojom.
V čom spočíva táto nerozumnosť či múdrosť, nám pomôže pochopiť ešte jeden text. Tá istá dvojica slov (mórai a fronimoi), ktorou Ježiš charakterizuje nerozumné a múdre panny, je v Matúšovom evanjeliu použitá aj na inom mieste. Je to v podobenstve o dvoch staviteľoch (Mt 7,24-26). Ten, kto počúva Ježišove slová a uskutočňuje ich, podobá sa múdremu (fronimos) mužovi, ktorý si postavil svoj dom na skale. Naopak, ten, kto Ježišove slová počúva, ale neuskutočňuje, podobá sa hlúpemu (móros) mužovi, ktorý si postavil dom na piesku. Ani tu nie je múdrosť a hlúposť kategóriami, do ktorých je človek zaraďovaný podľa IQ, vzdelania alebo talentových skúšok. Múdrosť i hlúposť je životný postoj, pričom „počiatok múdrosti je bázeň pred Pánom“ (viď Prís 9,10).
