Bratislava 11. mája (TK KBS) V Bratislave sa koná dvojdňové medzinárodné stretnutie biskupov stredovýchodnej Európy. Biskupi z Litvy, Chorvátska, Ukrajiny, Čiech, Maďarska, Poľska, Bieloruska a Slovenska chcú naplánovať spoločnú koordináciu aktivít biskupských konferencií pri pastorácii rodín. Venovať sa budú aj kríze na Ukrajine. Hostiteľom podujatia, ktoré nadväzuje na vlaňajšie stretnutie vo Varšave, je Konferencia biskupov Slovenska (KBS). S novinármi sa pred začatím rokovaní stretol predseda Konferencie biskupov Poľska Mons. Stanisław Gądecki, arcibiskup Poznane. Prinášame vám prepis väčšej časti rozhovoru, ktorý poskytol.

"Dôvodom mojej návštevy na Slovensku je stretnutie predsedov biskupských konferencií zo stredovýchodnej Európy. Stretávame sa z dôvodu blížiacej sa synody o rodine. Každá konferencia biskupov už určite odpovedala na dotazník synody. Sme tu, aby sme sa dohodli na určitých spoločných bodoch z hľadiska stredovýchodnej Európy. Chceme sa rozprávať o rodine, v tej rovine na akej sa v našich krajinách nachádza. Chceme si prebrať aj situácie, ktoré na rodinu negatívne vplývajú a oslabujú ju. Budeme hovoriť o situácii párov, ktoré spolu žijú bez uzavretia manželstva, o častých rozvodoch, o chápaní dieťaťa už nie ako Božieho daru, ale ako predmetu vlastného záujmu. Chceme si tiež všimnúť také problémy ako antikoncepcia, oplodnenie in vitro alebo otázka ideológie gender. Budeme sa zamýšľať aj nad tým, že viera sa stala slabšou a viac plytkou. Na tento stav vplýva prostredie, v ktorom žijeme. Nielen čo sa týka Európy. Je to skôr globálny vplyv, pretože na celom svete sa život ľudí mení. Všetci dobre vieme, že v Európe klesá pôrodnosť, lebo manželia sa obávajú vziať na seba rodičovské povinnosti - a cítiť to na rôznych oblastiach nášho života. Aj my v Poľsku pociťujeme tento problém, pretože prirodzený prírastok dosahuje hodnotu len 1,1 alebo maximálne 1,2 na obyvateľa - a tak dochádza k tomu, že nové pokolenia nenastupujú tak, aby dokázali nahradiť tie predchádzajúce. Na jednej strane vnímame tlak prostredia a oslabovanie viery. Na druhej strane musíme hľadať riešenia, ktoré by to posunuli lepším smerom. Musíme hľadať cesty prehĺbenia viery a plnšieho chápania života. Pozitívny obraz rodiny a manželstva možno čítať v samotnej prirodzenosti človeka, ale máme ho potvrdený aj vďaka Zjaveniu. V Zjavení je totiž jasne povedané, že človek bol stvorený z lásky a pre lásku - a to je ideál, ku ktorému by sme mali smerovať. Stvorenie, ktoré sa uskutočnilo z lásky Boha k človeku, je výzvou pre človeka, aby sa aj on stal darom pre druhého. Láska a darovanie sa nesú so sebou vedomie zodpovednosti. Táto zároveň nie je možná bez obety. Ideál milujúcej a obetavej rodiny je východiskom toho, že rodina hľadá cesty ako všetko urobiť lepším a krajším. To je aj výzva pre pastoračnú prácu, ktorá tiež hľadá odpovede na tieto otázky. Je nevyhnutné obnoviť pastoračné zaangažovanie rodín a manželov. Obnova manželstva a rodiny by mohla smerovať k tomu, že nestačí, aby sa o túto pastoráciu starali len duchovní. Treba, aby tam boli činné aj ďalšie inštitúcie - a medzi ne patria predovšetkým rodiny, ktoré prežili už viac rokov v láske a v porozumení. Je potrebné, aby príprava na manželstvo a život v rodine nespočívala len v krátkom kurze. Musí to byť dlhšie obdobie. Pastoračná starostlivosť o manželov sa nemôže skončiť uzatvorením manželstva. Je žiadúce, aby sprevádzanie rodín trvalo počas celého manželstva. Okrem toho je nevyhnutná aj špeciálna pastoračná práca. Mám na mysli pastoračnú prácu s rozvedenými a civilne znovu sobášenými. Takisto je nevyhnutné prehlbovať pastoračnú starostlivosť o tých, ktorí majú sklony k homosexuálnym formám spolužitia. Je pritom veľmi potrebné mať stále na zreteli, aby sa pastoračnou prácou nevytváralo také prostredie, ktoré bude (nekriticky) schvaľovať tieto situácie. Je treba si všímať aj to, že človek nemá právo na druhého človeka, ale že ten druhý musí zostať vždy darom. Rodičia si nemôžu robiť nárok na deti. Deti sú Božím darom. Ak by sme to nepochopili, mohli by sme vytvoriť prostredie, ktoré je pre deti škodlivé. Avšak z druhej strany - deti majú právo na rodičov. A to nielen právo na jedného rodičia: majú právo na otca i matku, aby bola zabezpečená ich správna výchova a formácia na zrelého človeka. Je tu teda určitý status quo, ktorý možno vnímať z pohľadu štatistík. A potom je tu ideál, ktorý vyplýva z ľudskej prirodzenosti a zo Zjavenia. Na jeho dosiahnutie sú potrebné všetky snahy, ktoré majú za cieľ pozdvihnúť rodinu, pomôcť jej, aby sa k danému ideálu dostala čo najbližšie. Tieto záležitosti budú predmetom našej dnešnej a zajtrajšej diskusie."

Čo sa týka pastorácie osôb s homosexuálnymi sklonmi. Aká je správny prístup v dnešnej dobe a ako ho prezentovať?

Z pohľadu našej situácie v Poľsku myslím, že treba hovoriť o individuálnej pastoračnej práci. Táto práca, samozrejme, môže vplývať len na tých, ktorí prejavia vôľu, že s homosexuálnymi sklonmi chcú niečo robiť. Najúčinnejšia je v tomto prípade individuálna pastoračná práca.

Ďalšou veľkou témou je tzv. gender ideológia. Podľa vás, existuje vôbec nejaká možnosť stretnutia medzi kresťanským učením a tzv. gender ideológiou?

Ideológia gender akoby si nechcela všímať rozdielnosti pohlavia. Veľmi škodlivé alebo najviac problematické v tejto ideológii je, že sa relativizuje pohlavnosť. Pretože úplné zotretie rozdielov týkajúcich sa pohlavnosti môže viesť až k znehodnocovaniu samotného manželstva. Tieto myšlienky vychádzajú ešte od Hegela a z marxizmu. Už vtedy existovali spochybňovania hodnoty manželstva. Tvrdenia, že manželstvo je len prejavom násilia. Ak hovoríme o situácii v Poľsku, treba povedať, že máme takéto skupiny, ktoré sa cez univerzitné prostredie snažia presadiť myšlienky ideológie gender. Mnohé univerzity už majú štúdiá zamerané na túto tému. A s absolventmi týchto univerzít sa ich vplyv bude dostávať do ďalších škôl, stredných a základných. V poľských školách sme už zažili aj nátlaky zo strany ministerstva. Spočiatku to vyzerá celkom neškodné, keď sa deťom v materských školách odporúča, aby sa dievčatá prezliekli za chlapcov, chlapci za dievčatá. A argumentuje sa aj tým, že veď mnohé ženy dnes chodia v nohaviciach, a nestali sa preto mužmi. To sú však dve rôzne situácie. U detí existuje určitá labilita, na ktorú možno vplývať. Úplne iná situácia je u dospelých, ktorí majú stabilné sebavedomie a dobre vedia, kto sú. Sú tu teda rozličné vplyvy. Jeden z nich vychádza z ministerstva, ktoré pod určitým tlakom akoby chcelo dostať do verejnosti odporúčania z Európskej únie. Na druhej strane, v rodinnom prostredí veľmi často dochádza k tomu, že rodičia si neuvedomujú vážnosť situácie. Sám mám takú skúsenosť, keďže som za posledných 20 rokov navštívil mnohé školy. Dozvedel som sa od učiteľov, že rodičia nemajú veľký záujem dozvedieť sa, čo sa deje v školách. Na jednej strane to nevedia, na druhej strane to ani nemajú záujem vedieť.

Kňazi chápu nebezpečenstvo ideológie gender, ale sú v zložitej pozícii. Na jednej strane je tu ministerstvo, ktoré vydáva nariadenia a môže riadiť učiteľov. Najmä tých, ktorí sa boja, že prídu o prácu. Na druhej strane stojí Cirkev, ktorá však má k dispozícii len morálnu silu. Vplyv médií je taký obrovský, že ľudia niekedy strácajú objektívny úsudok. Mnohí veriaci sú navyše presvedčení, že kňaz sa nemá venovať otázkam spoločenského života: ak sa im venuje, obvinia ho, že sa mieša do politiky. Existuje tu obrovský vplyv na ľudskú myseľ. V tejto situácii môžu byť veľmi nápomocné katolícke masmédiá a farnosť, v ktorej sa prehlbuje viera, v ktorej sa všetci snažia vidieť ideál a smerovať k nemu. Podľa mňa tu nemôže obstáť jedinec, individualista, ale jedine ten, kto patrí do nejakého spoločenstva.

Čo môže cirkev urobiť vzhľadom na krízu na Ukrajine?

Odpovedať na túto otázku je veľmi zložité. Pretože z politického pohľadu situácia vôbec nie je jasná. Kresťania katolíci môžu teraz pomáhať jedine tak, že sa budú modliť a podávať ruku tým, ktorí sú v materiálnej biede. Pretože vojna na východnej Ukrajine spôsobuje skutočnú biedu. Ničí materiálne veci, ale aj vytvára prostredie, ktoré môže ostať mravne skazené. Myslím si, že Cirkev sa nemôže miešať do politickej situácie, lebo ju aj tak nevyrieši. Ale na rovine humanitárnej a mravnej pomoci môže mať veľký vplyv.

Budúci rok sa Svetové dni mládeže uskutočnia v Poľsku. Vy ste predsedom poľskej biskupskej konferencie. Keby ste mali pozvať mladých Slovákov, aby prišli do Krakova, čo by ste povedali?

Vy to máte predsa najbližšie! (smiech).

Zvyčajne pri organizovaní SDM spolupracujú aj tisíce mladých ľudí, ktorí nie sú z danej krajiny. Je logické, že najviac mladých očakávame z najbližších krajín. Pre mladých z Bieloruska, Ukrajiny, Kazachstanu, teda z krajín bývalého východného bloku, ponúkame dokonca tzv. lístok pre brata. Už teraz naši mladí ľudia zbierajú prostriedky, aby umožnili mladým z týchto krajín sa k nám dostať. V Krakove očakávame 2 milióny ľudí. Ale dva milióny to nebudú, keď nepríde mládež zo Slovenska! (úsmev)… A nezabudnime, že v roku 2016 nebudeme sláviť len Svetové dni mládeže, ale aj 1 050 rokov od krstu Poľska.

Prepis: TK KBS

Zdroj: www.tkkbs.sk