Keď v istý deň Ježiš učil, sedeli pri ňom farizeji a zákonníci, čo poprichádzali zo všetkých galilejských a judejských dedín i z Jeruzalema; a mal od Pána moc uzdravovať.
Tu muži priniesli na nosidlách človeka, ktorý bol ochrnutý, a pokúšali sa dostať ho dovnútra a položiť pred neho. Ale keď pre zástup nenašli priechod, kadiaľ by ho vniesli, vyšli na strechu a cez povalu ho na lôžku spustili priamo pred Ježiša.
Keď videl ich vieru, povedal: „Človeče, odpúšťajú sa ti hriechy.“
Tu zákonníci a farizeji začali uvažovať: „Ktože je to, že sa takto rúha?! Kto môže okrem Boha odpúšťať hriechy?“
Keďže Ježiš poznal ich myšlienky, povedal im: „O čom to premýšľate vo svojich srdciach? Čo je ľahšie – povedať: ‚Odpúšťajú sa ti hriechy,‘ alebo povedať: ‚Vstaň a choď?‘
Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy“ – povedal ochrnutému: „Hovorím ti: Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov!“ A on hneď pred ich očami vstal, vzal si lôžko a velebiac Boha odišiel domov.
Všetkých sa zmocnil úžas a velebili Boha, a plní bázne hovorili: „Dnes sme videli obdivuhodné veci.“ (Lk 5, 17-26)

V dnešnom Evanjeliu čítame o mužoch, ktorí konali promtne a kreatívne. Nenechali sa odradiť prekážkami, nepočujeme ich ani frflať ale konať s vierou. Cez množstvo farizejov-pochybovačov bolo nemožné predierať sa s vierou k Ježišovi. Mali víziu, boli si istí, že Ježiš má moc uzdraviť. Ak by nemali postoj viery, ak by nedôverovali Ježišovi, nevynaložili by toľko úsilia.

Výzva na dnes:
Nepočúvajme ľudí, ktorí nás sústavne oberajú o vieru a ťahajú do kompromisov. Ak vnímame, že máme niečo urobiť pre iného, neodkladajme to na zajtra. Nenechajme sa znechutiť ostatnými.