Jeruzalem, odlož rúcho svojho smútku a súženia a obleč si ozdobu slávy, ktorú ti Boh dáva naveky. Zaodej sa plášťom Božej spravodlivosti a polož si na hlavu korunu slávy Večného. Boh ukáže tvoj lesk všetkému, čo je pod nebom. (Bar 5,1-3)

Prorok Baruch hovorí o sláve, ktorú Boh dáva Jeruzalemu a tom, že sa touto vydanou slávou rád popýši. Pavol v liste Korinťanom hovorí, že muž nesie slávu Boha a slávou muža je jeho žena.

Tak ako sa každý otec sa túži pýšiť svojimi synmi, tak aj náš nebeský Otec, sa túži zdieľať so svojou slávou a pýšiť sa svojimi adoptovanými synmi. Je to pocta a zároveň záväzok. Myslím, že toto by malo ovplyvňovať našu identitu. Mať vedomie, že naším Otcom je Stvoriteľ vesmíru. Zároveň je to nekonečná výzva odzrkadľovať jeho slávu a majestát v bohabojnosti.

Pavol taktiež ale ženatým mužom zdôrazňuje, že slávou muža je jeho žena. To je už viditeľná vizitka a každý z nás si môže klásť otázku, či moja manželka prekvitá vnútornou krásou a vyžaruje z nej radosť, alebo je to skôr smútok, či súženie bijúce z jej pohľadu. Odpoveď sa zrejme dlho nehľadá a každý tú svoju situáciu pozná.

Úloha:
Poprosme Nebeského Otca, aby sme vedeli prijať identitu jeho synov a slávu, ktorú nám dáva. Ak máš manželku, sprav jej radosť konkrétnym prejavom lásky, aby vedela, že je pre teba princezná. (Nikdy nezaškodí objatie, kvety, ľúbostný odkaz na papieriku,  slovné
vyznanie lásky... :) )