Politika a viera, to nejde spolu. Je to len špinavá záležitosť, kde vládne korupcia, neznášanlivosť, ovládajú ju peniaze a osobný prospech. Ako často niečo podobné počujeme? Skúsme si však položiť otázku. Je možné to zmeniť? A ako?

Ako kresťania sme sa vytratili z verejného života, politiky a začali ju pokladať len za akési špinavé hry mocných. Sme znechutení často nesprávnymi a prílišnými tlakmi z liberálnych kruhov. Snažíme sa na tieto zmeny poukazovať, ale priznajme si, ťaháme za kratší koniec. Ich tlak vyvoláva len náš protitlak. Argumentujeme tak, že to často vyvoláva rozpory aj medzi nami. Len dobiehame rozbehnutý vlak zmien, ktoré ovplyvňujú náš život a my ich nevieme zastaviť.

Extrémy nie sú riešením

Prílišný tlak z jednej strany v nás vyvoláva pocit ohrozenia, nepokoja a strachu. A tak to často riešime dvoma spôsobmi. Buď sa prikloníme k extrému, ktorý spolu s vodou vylieva z vaničky aj dieťa. Odmieta aj to pozitívne, spolu s takzvanou „obranou kresťanských hodnôt“ šíri často nenávisť, ponúka lacné riešenia a hrozí totalitou pod krídlami vyvoleného vodcu. Druhým extrémom je, že začneme strkať hlavu do piesku, stiahneme sa do kostolov, cirkevných zborov a spoločenstiev a radšej si okolitý svet veľmi nevšímame. Prinajlepšom len tíško sledujeme, čo sa deje tam vonku, za oknami. Stratili sme nádej.

Uverme, že nádej existuje

Nádej však existuje. Ale presvedčiť o tom ľudí okolo vyžaduje naše vlastné presvedčenie. Najlepší obchodníci sú tí, ktorí skutočne veria svojmu produktu. Bez našej vlastnej viery v nádej a zmenu to nepôjde. Je jediný spôsob, ako vrátiť kresťanom a ľuďom s konzervatívnymi hodnotami váhu v spoločnosti. Vráťme sa do spoločnosti! Trpezlivo, bez tlaku a kriku začnime ľuďom vysvetľovať, že hodnoty, ktoré presadzujeme, nie sú namierené proti niekomu. Že sloboda je síce dôležitá, ale musí mať hranice, inak bude ubližovať iným. Prinášajme hlboké vzťahy, viac počúvajme a hľadajme to dobré, čo Boh vložil do každého človeka. Naše angažovanie sa vo veciach verejných, v rôznych oblastiach spoločnosti a aj v politike je pre zmenu našej spoločnosti nevyhnutné. Ak chceme byť soľou zeme a svetlom sveta, ako nás Pán Ježiš vyzýva v 5. kapitole Matúšovho evanjelia, musíme ísť do sveta. Nemôžeme zostať uzatvorení v kostoloch. Potrebujeme opustiť našu príjemnú krabičku, zónu nášho komfortu a vykročiť. Aj naša politika bude len a len taká, akí ľudia v nej budú. A do akej miery nechajú Ducha Svätého cez seba konať. Kto teda má byť zrniečkom soli, ktoré môže priniesť inú chuť celku?

Ivan Kotúček, kandidát na poslanca VÚC v Banskobystrickom kraji