Za posledných niekoľko rokov som bol viacmenej aktívny kresťan, no uvedomil som si, že moja viera je povrchná a stala sa pre mňa len akýmsi "folklórom". O osobnom vzťahu s Bohom som ani nechyroval.

V priebehu r. 2014, uvedomujúc si že to nieje dobý stav som začal hľadať....

Niekedy okolo polovice r. 2014 mi môj synovec Janko (s ktorým máme veľmi blízky vzťah, petože od malička som mu veľakrát suploval rodičov - aktuálne má 19 r.) pustil skladby od eSPé,
no vtedy ma to príliš nezaujalo (v tom čase som počúval viacmenej elektronickú hudbu - house, trance a pod.).
O niekoľko mesiacov mi povedal že chce ísť na Godzone Tour a že by chcel u mňa v byte (v B.B.) prespať.
Godzone bol pre mňa v tom čase neznámy pojem a tak ma viac zaujalo to, že tam chce ísť s Dominikom Belicom, ako samotné Godzone tour.
Rodičia Dominika sú Jankovi krstní rodičia, takže poznám ich rodinu (aj keď sme v tom čase už viac rokov neboli v kontakte) a vedel som,
že Dominik by nešiel na niečo čo je "zlé", alebo nevhodné pre kresťana - takže som súhlasil.

Po Godzone tour (pre pracovné vyťaženie som tam nebol) som začal počúvať eSPé a zaujímať sa o Godzone.
Prešlo niekoľko týždňov -  vianoce a začiatok r. 2015 sa začali diať v mojom duchovnom živote výrazné zmeny,
ktoré dnes vnímam ako "obrátenie" / prebudenie:

Najprv ma Otec začiatkom januára očistil od závislosti (veci súvisiace s čistotou) v ktorej som sa veľa rokov topil.

Koncom januára chcel opäť isť Janko (synovec) spolu s Dominikom na chvály pod vedením eSPé - tentoraz v Synagóge v Leviciach.
Toto som si už nenechal ujsť a šiel som tam aj ja - prvý krát v živote som tak zažil naživo modlitbu chvál.
Vravel som si "a toto je katolícke?!" dovtedy som sa totiž z ničím podobným v cirkvi nestretol - modlitba mala u mňa len takú formu, akú som poznal z kostola.
Osobná modlitba bola tiež obmedzená len na naučené modlitby (ani vlastné myšlienky v modlitbe neboli pre mňa prirodzené),
takže iné formy (hudba, spev, tanec, vlajkovanie...)  boli pre mňa veľkým prekvapením a novinkou v našej cirkvi.

Každopádne ma to natoľko nadchlo, že som hneď išiel po koncerte za Julom, dohodnúť stretnutie s ním,
lebo som zatúžil priniesť takúto formu uctievania a modlitby do našej farnosti (Terany).

Tiež sa na tomto chválovom podujatí spojili moje cesty s Dominikovými (7 rokov som ho nevidel), už to nebol 12 ročný chlapček, ale 18 r. mladý muž, plný horlivosti a nadšenia pre Božie veci (o.i. od 16-tich rokov organizoval autobusy na Godzone tour, sníval o spoločenstve, povzbudzoval a evanjelizoval ľudí atď..). Ďalej som sa prvý krát zúčastnil na Godzone konferencii, ktorá ma výrazne posunula o.i. aj vo vnímaní "obyčajnej" sv. omše.

Následne sa začal môj duchovný život výrazne meniť, "otvorili sa mi oči" a začal som sa zaujímať o modlitbu chvál,
kresťanské spoločenstvá a veci s tým súvisiace.

Keďže trávim pracovnú časť týždňa v B. Bystrici, začal som navštevovať spoločenstvá v B.B. a okolí, ktoré vedú chvály.
Konkrétne: eSPé - Zlomení na Sliači, BB chvály, Shekinah v Radvani, a v neposlednom rade Spoločenstvo ONE (ktorého som súčasťou).

Vstupoval som do nových vecí, ako napr. oslovovať Boha "Otec" v modlitbách - budovať s Ním osobný vzťah
(intimita s Bohom sa často skloňovala na stretnutiach), tiež modlitba vlastnými slovami, neskôr dokonca za druhých ľudí bola pre mňa nová skúsenosť.
Ďalej som zistil, že charizmy ako uzdravovanie, modlitba v jazykoch a pod. sú úplne reálne aj v 21. storočí  :)

Tiež ľudové misie v našej farnosti (18. - 26. apríla 2015) a pátri redemptoristi (Václav Hypius a Peter Hertel), ktorý ich viedli ma posunuli vo viere, vzťahu k Otcovi a dali mi odpovede na niektoré otázky.

Do spoločenstva ONE som sa dostal vďaka Dominikovi, ktorý ma pozval na otvorené stretko a následne vďaka Jankovi Sedlickému, ktorý sa mi hneď po skončení prvého stretnutia (na ktorom som bol) prihovoril a "vyspovedal" - vyrozprával som mu čo prežívam.
Hneď po ďalšom otvorenom stretnutí ONE (na prelome júna a júla 2015)  ma Janko Sedlický pozval do malého stretka a tak som zažil prvý krát SPOLOČENSTVO (v pravom zmysle) - prijatie, zdieľanie, to že aj ostatní chlapci / muži majú podobné problémy ako ja...
Druhé letné stretnutie malej skupinky ONE v Sampore bolo pre mňa (a nie len mňa) kľúčové - odomkli sa u mňa dvere od "13. komnaty" a nastal tam prievan..

V lete som sa ešte zúčastnil P15 (to ma tiež posunulo), dokonca som bol nadšený a povzbudený natoľko, že som sa prihlásil do školy osobnej formácie na Španej doline.
No potom prišlo "schladenie" v podobe odpovedi, že ma pre "vysoký" vek ani nepozvú na pohovor (mal som vtedy 34 r.).
Neskôr som ale pochopil prečo ma nemohli priať - Otec mal so mnou zjavne iný plán. :)

Popri tom som sa stále snažil vybaviť eSPé - chvály u nás vo farnosti.
To sa podarilo uskutočniť 18.9.2015.
Prišlo cca 150 ľudí - výrazne nad naše očakávania (tu je záznam, aj zostrih: http://www.farnostterany.sk/spolocenstvo-sion/zaznam-z-chvaloveho-koncertu).

Spoločenstvo:

Na záver chvál (18.9.) som vrámci "oznamov" povedal, že je dlhodobý cieľ založiť u nás spoločenstvo.
Ukázalo sa však, že Otec mal na to trochu "iný názor" - už o necelý mesiac (17.10.2015) sme totiž mali prvé otvorené stretnutie :)

Začali sme sa stretávať každú druhú sobotu na otvorených stretnutiach na fare v Teranoch
(boli to zo začiatku jediné stretnutia, malé skupinky sa vytvorili len nedávno - v apríli 2016).

10. stretnutie (20. 2. 2016) sme oslávili a chválili Boha "vo veľkom štýle" - opäť v kultúrnom dome.
Pozvali sme ako rečníka Riša Vašečku a chvály viedli Vilo Šandor so svojou formáciou Willsons + Ewa Šipoš z BCC Worship. Tu sa nás zišlo vyše 100 ľudí.

Krátko po tomto stretnutí sme sa s Dominikom zhodli, že budeme Spoločenstvo SION (Ž 132,13) - dovtedy sme používali dočasný názov "Spoločenstvo Terany"
(následne sme tiež kúpili pre spoločenstvo doménu sion.family kde bude elektronický "prístav" nášho spoločenstva).

Aktuálne sa okrem otvorených stretnutí (každú druhú sobotu) teraz každý víkend stretávajú aj malé skupinky - zvlášť mladší (vedie ich Dominik) a starší "siončania" so mnou.

Pravdu povediac - bez Dominika si fungovanie spoločenstva neviem predstaviť - neviem kto je koho "pravá ruka" :)
(nemôžem však opomenúť o. Mareka Hraňa - duchovného otca našej farnosti, ktorý nám maximálne vychádza v ústrety, aby spoločenstvo mohlo fungovať)

Stále tak trochu nemôžem uveriť, že som súčasťou vodcovského tímu kresťanského spoločenstva (skôr sa považujem za "organizátora" ako "lídra"),
celé to považujem za zázrak. Zároveň vnímam, že Boh použil našu rozdielnosť (mňa a Dominika) aby spoločenstvo mohlo existovať - rozdielne údy, ktoré vytvárajú jedno telo.

Bola pre mňa veľká pocta, keď ma včera Julo vyzval na pódium medzi vás (rozmýšľal som, či by tam nemal byť namiesto mňa Dominik),
taktiež to vnímam ako veľký záväzok a zodpovednosť, keďže som si uvedomil (resp. uvedomili) že naše spoločenstvo bolo "povýšené" na úroveň spoločenstiev ako Piar, SP atď, ktoré fungujú roky a priniesli už mnoho ovocia.
Julove slová ".. a sú to ľudia, ktorí roky, roky makajú vo svojom voľnom čase na tom, aby sa BOŽIE KRÁĽOVSTVO mohlo šíriť a majú na svedomí stovky zachránených ľudí.." beriem prorocky pre nás (hlavne pre mňa - vzhhľadom na vyššie uvedené) a naše spoločenstvo!

Festival HOTfest:

Medzitým sa udiala jedna vec, vďaka ktorej sa zrodila myšlienka "open air" festivalu:
Bolo ráno (tuším októbrové) a ja som si "na rozbeh" do pracovného dňa pustil chválové pesničky z YT.
Automaticky sa následne pustilo aj video (https://youtu.be/7XUG5QwiGQg) v ktorom zaznelo svedectvo o ľudoch, ktorí dokážu chváliť Boha aj napriek masakru, ktorý práve zažili na vlastných deťoch.
Nielen že neobviňujú z toho Boha, resp. naňho nezanevreli, oni ho dokonca dokážu chváliť aj v takej tragickej, neskutočne ťažkej životnej situácii - predstava toho ma dojala k slzám..

Následne pri slovách "..sme sa rozhodli, že chceme ísť do každej dediny na Slovensku a priniesť tam chválu" som si povedal: "SUPER, dobre vedieť, pozveme aj k nám.." 

Potom som nad tým uvažoval a akoby mi Otec zjavil vôľu, že to má byť v štýle "rozhlásim zo striech" a nie zavretí v kultúrnom dome, ako bol spomínaný chválový koncert eSPé v septembri.
Tak sa zrodila u mňa myšlienka "open air" festivalu.

Prešlo niekoľko mesiacov a myšlienka festivalu vo mne tíško podriemkávala (len pár ľudom som o tom povedal), až kým s tým neprišiel za mnou Dominik.
Uňho to "dozrelo" po tom, ako sme mali na stretnutí aktivitu v ktorej sme na veľký papier písali naše sny ohľadom spoločenstva - myšienka "open air" festivalu sa tam objavila viackrát.

Po krátkom čase som nabral odvahu (aj vďaka slovu o odvahe na Zlomených) a začali sme podnikať reálne kroky, aby sa festival mohol uskutočniť
(ja som mal dovtedy predstavu že raz - niekedy, možno v roku 2017 / 2018 by sme ho mohli zorganizovať).